Nastolenie komunistickej vlády spôsobilo výrazné zmeny v živote slovenskej spoločnosti. V hospodárskej sfére sa prešlo na prísne centrálne riadenie. Podľa sovietskeho vzoru sa vytvárali päťročné plány, ktoré často obsahovali nesplniteľ­né ciele. Priemysel sa spočiatku prednostne orientoval na ťažbu rúd, výrobu ocele, zbra­ní a tovaru, ktorý súvisel s potrebami zbrojenia. Zanedbávala sa výroba spotreb­ných predmetov, čo vyvolávalo zásobovacie ťažkosti a nedostatok tovaru každo­dennej potreby. Prebiehal proces industrializácie - spriemyselňovania. Postavili sa desiatky nových tovární. Vyrábalo sa v nich však draho a často nekvalitne. Vý­roba sa neriadila potrebami trhu, ale vopred určeným plánom. Budoval sa najmä strojársky, chemický a zbrojársky priemysel. Neskôr sa však v slovenských továrňach sériovo vyrábali aj dôležité moderné výrobky, napr. tele­vízory a chladničky. Rozvíjala sa aj tradičná drevárska, sklárska a textilná výroba. Ľudia, ktorí mali zaistenú prácu, sa uspokojovali s horšími pracovnými, mzdový­mi i životnými podmienkami. Mnohí verili, že po splnení prvých päťročníc sa ich postavenie zlepší. 1 poľnohospodárstve nastal tzv. proces kolektivizácie (združstevňovania). Roľ­níkov. ktorým v rokoch 1945-1948 štát pridelil pôdu. teraz nútil, aby vstúpili do družstiev, kde mali spoločne hospodáriť. Kolektivizácia sa uskutočňovala prevaž­ne násilnými metódami. Väčšina roľníkov jej nedôverovala a bránila sa. Režim lá­mal odpor roľníkov prenasledovaním. ..Dedinských boháčov-kulakov" zatvárali, vysťahovali do pohraničia, alebo im predpisovali vysoké a nesplniteľné dávky, ktoré mali odovzdať pre štátny výkup. Jednotné roľnícke družstvá (JRD) boli na začiatku stratové, pracovná disciplína nízka a štát ich musel podporovať veľkými peňažnými dávkami. Ich ekonomický prínos sa začal prejavovať až v 60. rokoch. Tisíce roľníkov zbavených pôdy odchádzali do miest, kde vo fabrikách nachádza­li zamestnanie a väčšie sociálne istoty. . 2 polovici šesťdesiatych rokov prvýkrát v dejinách Slovenska bolo viac obča­nov zamestnaných v priemysle než v poľnohospodárstve. Počet obyvateľov miest prudko narastal. V mestách rástli bytové sídliská vybavené moderným príslušen­stvom. na dedinách sa stavali nové domy. Celé slovenské územie bolo elektrifiko­vané. Spriemyselňovanie Slovenska spôsobilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne väčšiny obyvateľov. „Hladové doliny" boli dávnou minulosťou. Životná úroveň však nedosahovala stupeň, akv existoval vo vyspelých štátoch Európy. Vedenie komunistickej strany podľahli ilúzii o vlastných úspechoch a vyhlásilo, že v Československu je už socializmus do budovaný. Problémy a metódy totalitného režimu však dalej pretrvávali, hoci už neboli ta ké kruté a viditeľné ako po roku 1948. Postavenie Slovenska v republike ostalo nedoriešené, nerovnoprávne. Od roku 1950 viedla komunistická strana sústavný boj proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Za jeho prejav boli označené všetky slovenské úsilia o rovnoprávnosť v štátoprávnej, hospodárskej i kultúrnej oblasti. Obete boja proti „buržoáznemu nacionalizmu" skončili vo väzniciach či v pracovných táboroch. Napriek totalitnému režimu sa Slovensko stávalo modernou priemyselnou krajinou.