Hlavné druhy rozvoja turizmu na Slovensku (podľa koncepčných materiálov vypracovaných Ústavom turizmu pre MH SR a schválených vládou SR) sú: 1. horský turizmus v celoročnom zábere (zimný s dominujúcim lyžovaním a letný s dominujúcou turistikou) 2. kúpeľný turizmus - klasický liečebný a preventívno - relaxačný, mestský turizmus - kultúrno-poznávací, konferenčný a business turizmus Spomínané druhy sú ťažiskové z hľadiska počtu turistov a ekonomických prínosov. Ďalšie formy, z celoštátneho hľadiska doplnkové, v niektorých regiónoch však aj ako určujúce sú: - vodný turizmus, - vidiecky turizmus s agroturistikou, - pútnický turizmus, cykloturistika a rôzne alternatívne formy tzv. "soft turizmu". Stupeň zastúpenia najrozšírenejších druhov/foriem turizmu, odhadnuté na základe dovolenkového pobytu v roku 1999 sú vyjadrené nasledovne: pobyt na horách (31,6%), pri vode (23,2%), v kúpeľoch (14,4%), u príbuzných a známych (12,5%), na vidieku (6,7%), mestský turizmus (3,2%). Zásadne možno turizmus členiť na rekreačný a poznávací. Rekreačný turizmus Poznávací turizmus Zahrňuje širokú štruktúru záujmov (kultúrny, náučný, spoločenský, zábavný, obchodný, nákupný, služobný, vedecký, kongresový, veľtržný, športový a pod.). Ciele sú rozložené po celom Slovensku a to v polohe územnej (napr. banícke osídlenie), alebo až bodovej (jednotlivé objekty). Medzinárodného významu sú ciele ako mestá: historické, ako aj novorozvíjajúce sa, sídla so zachovanými urbanistickými celkami (historickými jadrami), architektúrou, pamätníky, múzeá, pútnické miesta, technické pamiatky, rázovité osídlenie, rôzne podujatia (folklórne, spoločenské, športové, veľtrhy a pod.). V tomto smere výhodu majú turistické ciele/sídla ležiace na turistických trasách. Poznávací turizmus priaznivo pôsobí v tom smere, že vyvažuje zaťaženosť' územia, znižuje tlak na prírodné prostredie, čo vedie k rovnomernejšiemu rozloženiu turizmu v území. Navyše sa realizuje v podstatnej časti v medzisezónnom období, čo opätovne vedie k rovnomernejšiemu rozloženiu turizmu v čase a zmierneniu sezónnych výkyvov. Tranzitný cestovný ruch Tranzitný cestovný ruch sa prejavuje dvoma spôsobmi: (1) prechodom cez Slovensko, alebo (2) s cieľom (východiskom) na Slovensku. V prvom prípade ide o čisto zahraničných, v druhom aj o domácich účastníkov. U zahraničných návštevníkov prechádzajúcich Slovenskom prevládajú cesty v smere sever - juh a to najmä v letnej sezóne. Cesty v smere západ - východ vedú skôr k cieľom na Slovensku. U oboch druhov tranzitného cestovného ruchu je potrebné dosiahnuť' prerušenie cesty - či už návštevou pozoruhodných lokalít rekreačného, alebo aj záujmového cestovného ruchu, alebo až prenocovaním. To vyžaduje vybudovať' dostatok hraničných priechodov, zastávok na trasách, napojiť' tieto ciele na tranzitné trasy, zlepšiť' informácie. Hlavnými formami tranzitného cestovného ruchu sú cestný tranzit a lodný tranzit po Dunaji. Najviac osôb tranzituje z Nemecka a Poľska. Najfrekventovanejší je úsek štátnej hranice s ČR, potom nasledujú hranice s Poľskom, Maďarskom, Rakúskom. Najfrekventovanejšie hraničné priechody sú: Kúty, Petržalka, Svrčinovec, Trstená, Drietoma, Mníšek n. Popradom, Rusovce, Vyšné Nemecké, Makov. V tejto súvislosti je potrebné podchytiť' rastúcu návštevnosť' z Pol’ska otvorením ďalších priechodov. Po cestách prichádza na Slovensko viac ako 90% všetkých zahraničných návštevníkov. Podiel železničnej, leteckej a vodnej dopravy je zatiaľ' stále málo významný. Vidiecky turizmus Je založený na aktívnom využívaní vidieckeho osídlenia pre rekreačno-turistický pobyt. Hlavným rekreologickým faktorom sa stáva vlastné vidiecke prostredie, ktoré môže slúžiť ako východisko do rekreačného prostredia, ako miesto zabezpečenia alebo uskutočnenia pobytu (napr. ubytovanie, služby), ako cieľové miesto rekreácie a poznávania, pri forme agroturistiky dokonca aj zapojenie sa do pol'nohospodárskej a lesníckej výroby. Za vhodných podmienok sa vidiecke sídla môžu stať aj rekreačnými útvarmi - strediskami, alebo aj rekreačnými obcami (pri chalupníctve ako jednej z foriem individuálnej rekreácie). Takmer všetky obce majú predpoklady turistického využitia, lebo toto závisí v značnej miere aj od iniciatívneho prístupu obecných samospráv, miestnych podnikateľov a obyvateľov. Začína sa uplatňovať tendencia združovania obcí do väčších spolupracujúcich územných celkov. Výhodnejšie podmienky však majú obce s väzbou na rekreačné územie, s prírodnou alebo civilizačnou atraktivitou, v blízkosti dopravných trás, v území s rozvinutým turizmom a ekologicky kvalitnom prostredí. Z urbanistického hľadiska predpoklady majú všetky formy osídlenia - od kompaktného až po rozptýlené (lazy, majere, štále a pod.), v prostredí nížinnom až horskom. Zimný CR Na Slovensku sú prírodné podmienky ako stvorené pre zimnú sezónu. Najvyšším pohorím, ktoré láka lyžiarov, sú Vysoké Tatry. Okrem nich sa však dá stráviť krásna zima na mnohých romantických miestach. Pozrime sa na niektoré obľúbené strediská zimných radovánok: Vysoké Tatry:Vo Vysokých Tatrách patrí medzi najnavštevovanejšie miesta: Štrbské Pleso, Smokovce a Tatranská Lomnica. Nízke Tatry, Chopok, Oravská Magura, Malá Fatra, Veľká Fatra, Donovaly, Slovenské Rudohorie, Spiš, Kremnické vrchy. Letný CR Z dôvodu nestáleho počasia a absencie vodných plôch nie je na Slovensku rozvinutý vodný CR, ale poznávací a turistický CR. K najatraktívnejším regiónom cestovného ruchu nielen u nás na Slovensku, ale v celej strednej Európe vôbec, patrí oblasťstredného Slovenska, ktorej os tvorí rieka Hron a centrom sú sídla, mestá Banská Bystrica, Banská Štiavnica, Brezno, Kremnica, Sliač a Zvolen. Tieto vytvorili už v roku 1993 Nadáciu Pohronie, ktorá v predmetnom jedinečnom regióne rozvíja i propaguje cestovný ruch a víta všetkých, ktorí sem prichádzajú za oddychom, rekreáciou a turistikou, bohatstvom tradícií, pestrosťou histórie i nenarušenými prírodnými lokalitami. Nevyužitý potenciál Slovenska Slovensko má veľmi dobré prírodné podmienky i geografické postavenie pre rozvoj cestovného ruchu. Využíva ich však nedostatočne. Devízové príjmy z cestného ruchu v niektorých krajinách Európy sa stali jedným z hlavných zdrojov hrubého domáceho produktu. Príjmy Slovenskej republiky z aktívneho cestovného ruchu síce rastú, ale zároveň stále klesá percentuálny podiel turistov, t.j. tých zahraničných návštevníkov Slovenska, ktorí sa u nás ubytovali aspoň na jednu noc. Pokiaľ ide o počet návštevníkov, SR je na 97% krajinou tranzitnou, a nie cieľovou. SR naďalej zaostáva v rozvoji cestovného ruchu za susednými krajinami. Ekonomické aktivity cestovného ruchu sa podieľajú približne šiestimi percentami na HDP, čo je len na úrovni svetového priemeru. Vzhľadom na možnosti Slovenska takýto podiel pokladáme za dolnú hranicu. K najzávažnejším problémom brzdiacim rozvoju cestovného ruchu na Slovensku patrí negatívny obraz Slovenska v zahraničí, slabá a neúčinná štátna propagácia. Demokratický svet dnes SR vníma ako krajinu s neustálymi problémami vo fungovaní štátu a nedemokratickými praktikami súčasnej vládnej koalície. Takýto obraz vyvoláva u potencionálnych návštevníkov pocit neistoty a obáv, a preto si Slovensko nevyberú za miesto dovolenkového pobytu. Výsledkom svojráznej privatizácie prevažnej väčšiny zariadení cestovného ruchu je, že mnohé zariadenia vlastnia ľudia bez náležitej odbornosti a skúseností, čo sa odzrkadľuje v kvalite poskytovaných služieb. Štatistiky Podľa sekcie cestovného ruchu Ministerstva hospodárstva SR (MH) devízové príjmy z aktívneho zahraničného cestovného ruchu za rok 1999 vzrástli v porovnaní s rokom 1998 v korunovom vyjadrení o 11 % a dosiahli objem 19,1 mld Sk. V dolárovom vyjadrení zaznamenali pokles o 5,8 % a zostali na úrovni 460 mil. USD. Individuálna turistika sa podieľala na celkových príjmoch 85,5; organizovaná turistika 5,3 a mimobankové zmenárne 9,1 %. V rovnakom období klesli devízové výdavky občanov Slovenska, a to o 16 % v korunách a o 28,5 % v dolárovom vyjadrení. Klesajúci dopyt po zájazdoch do zahraničia je dôsledkom zhoršenej ekonomickej situácie a kúpyschopnosti občanov tejto krajiny.