Rakúsko Rakúsko leží v strednej Európe. Nemá prístup k moru. Susediace štáty sú: Nemecko, Česko, Slovensko, Maďarsko, Slovinsko, Taliansko a Lichtenštajnsko. Povrch Povrch štátu pokrýva, až na malú oblasť severne od Dunaja a na východe, mohutný masív Álp. Rakúsko je po Švajčiarsku druhý najhornatejší štát Európy. Celé Východné Alpy sa delia na tri súbežné pásma, z ktorých najväčšie výšky dosahuje stredné pásmo vo Vysokých Taurách 3797 m) a Ötztalských Alpách . Jednotlivé pásma sú navzájom oddelené dlhými pozdĺžnymi údoliami riek Inn, Salzach (Salica), Enns (Enža), Drau (Dráva) a Mur (Mura). Severné pásmo, tvorené vápencami, sa začína pri Bodamskom jazere Algavskými Alpami, pokračuje Severotirolskými a Salzburskými Alpami a končí Rakúskymi Alpami (Dachstein ¬ 2995 m) a Viedenským lesom. Najmohutnejšie je stredné pásmo, z tvrdých kryštalických hornín, tvoria ho Ötzalské Alpy, Zillertalské Alpy Vysoké Taury, Nízke Taury (Hochgolling ¬ 2863 m), Norické a Cetické Alpy na východe. Z južných vápencových Álp sú v Rakúsku pohraničné Karnské Alpy (Kellerwand ¬ 2770 m) a Karavanky. Alpské predhorie tvorí na severe k Dunajskej kotline sa tiahnuca Rakúska žulová plošina a Hauskuck. Územie severne od Dunaja vypĺňa najjužnejšia časť Českej vysočiny. Z nej patrí Rakúsku čiastočne južná Šumava, Novohradské hory, a hlavne na ne nadväzujúci rozsiahly Dunkelsteinský les. a pohraničné Karnské Alpy. Vodstvo Okrem malej krajiny Vorarlbersko, ktorá je odvodňovaná do rieky Rýn, patrí celá vodná sústava Rakúska Dunaju. Rakúsky tok Dunaja je celý splavný a meria 350 km. Dunaj sa využíva aj na lodnú dopravu. Najdôležitejšími prítokmi sú Inn, Lech, Traun, Salzach, Enns. Ostatné rieky nie sú pre prudký spád splavné, ich význam je však značný, pretože v riečnych údoliach sa sústreďuje hospodársky vývoj štátu. Na juhu sú najväčšie toky Dráva (Drau 720 km) a Mura (483 km). Rakúsko má aj veľa jazier. Najväčšie z nich sú Neziderské (pri maďarskej hranici), časť Bodamského (hranica s Nemeckom a Švajčiarskom) a Atterské jazero (v Hornom Rakúsku) nachádzajúce sa v Soľnej komore. Obyvateľstvo Rakúsko má 8 184 691 obyvateľov. Má relatívne nízku hustotu obyvateľstva približne 98 obyv./km2. V náboženstve má úplnú prevahu rímskokatolícka cirkev (84%). Rozsiahla časť Rakúska je neobývaná, keďže 2/3 krajiny sú Alpy. V skutočnosti žije každý tretí Rakúšan v piatich veľkých mestách krajiny: Viedeň (má 1 540 000 obyv.), Graz (240 000 obyv.), Linec (205 000 obyv.), Salzburg (148 000 obyv.) a Insbruck (122 000 obyv.). Úradným jazykom je nemčina. Obyvateľstvo tvorí 98 % nemecky hovoriacich. Zvyšné dve percentá sú slovinské (Kärnten), chorvátske (v Burgenlande), maďarské, české a slovenské národnostné skupiny a jazykové menšiny. Náboženstvo Podľa údajov z roku 2001 žilo v Rakúsku 5 915 421 rímskych katolíkov, čo predstavuje 73,6 % obyvateľov krajiny.Rakúsko patrí a patrilo k prevažne rímskokatolíckym krajinám Európy. K príslušníkom enanjelických cirkví sa hlási 376 150 obyvateľov, čo predstavuje 4,7 % obyvateľstva. Z nich sa väčšina hlási k evanjelickej cirkvi a. v. (354 559 obyvateľov) a menšia časť k reformovanej evanjelickej cirkvi (19 463 obyvateľov). Tretím najpočetnejším náboženstvom je islam. Vyznáva ho 338 988 obyvateľov, čo predstavuje 4,3 % obyvateľstva krajiny. Hlásia sa k nemu hlavne obyvatelia tureckého, albánskeho a bosniackeho pôvodu. Ich počet sa permanentne zvyšuje a v porovnaní so štatistikou z rok 1991 sa takmer zdvojnásobil. K príslušníkom pravoslávnych cirkví sa hlási 174 385 obyvateľov, čo predstavuje 2,2 % obyvateľstva krajiny. Patria k nim obyvatelia srbského, bulharského, gréckeho, rumunského a ruského pôvodu. Najviac z nich sa hlási k sbskej pravoslávnej cirkvi (74 198 obyvateľov).K budhizmu sa hlási 10 402 obyvateľov ( 0,2 % obyvateľstva štátu ). Minority tvoria aj Svedkovia Jehovovi (23 206), starokatolíci (14 621), židia (8140), adventisti siedmeho dňa (4222) hinduisti (3629), sikhovia (2794), baptisti (2108)a iní. Bez vyznania je 17,1 % obyvateľov krajiny.