Pôdny systém SR I. Úvod  Pôda predstavuje rozhodujúci prírodný zdroj a súčasne aj ekonomický a eko-sociálny potenciál Slovenskej republiky. Umožňuje produkovať potraviny a suroviny (drevo, vlákna, oleje), recykluje odpady, tvorí leso-poľnohospodársku krajinu, filtruje a zadržiava vodu na našom území, umožňuje využívať a zhodnocovať slnečnú energiu, zabezpečuje kolobeh a ekologicky vyváženú bilanciu látok v prírode, udržiava diverzitu rastlinných a živočíšnych druhov na našom území a primárne formuje kvalitu životného prostredia, je zdrojom surovín a kultúrnym dedičstvom vzdialenej a nedávnej minulosti, je istotou pre život a spoločenské bytie obyvateľstva. II. Základné charakteristiky   Z celkovej výmery 4 903,6 tis.ha pôdy SR pripadá na poľnohospodársku pôdu 2442,2 tis. ha a 2000,1 tis. ha na lesné pozemky. Ostatná pôda predstavuje výmeru 461,3 tis. ha.   II.1.Pôdne typy:    Rôzne činitele vďaka ktorým vznikajú pôdy, sú na rôznych miestach rozličné a preto majú pôdy na rôznych miestach rôzne vlastnosti. Typ pôdy na Slovensku závisí najmä od nadmorskej výšky. Na Slovensku máme tieto typy pôdy(poradie ide od najmenšej nadm. výšky po najmenšiu): FLUVIZEME, ČIERNICE, ČERNOZEME, HNEDOZEME, LUVIZEME,PSEUDOGLEJE, KAMIBZEME, PODZOLY,RANKERY A RENDZINA. Fluvizeme sa nachádzajú na nivách riek. Sú často pod vodnou hladinou. Tomuto typu pôdy sa môže hovoriť aj nivné pôdy. Čiernice, ktorým sa hovorí aj lužné pôdy, sú pri korytách riek. Keďže majú veľa živín, spolu s Černozemami a Hnedozemami, ktoré sú o niečo vyššie, sú našimi najúrodnejšími pôdami. Na styku nížin a pohorí a v dnách kotlín sa vyskytujú luvizeme a pseudegleje. Kambizeme, sa nachádzajú v listnatých lesoch a na pohoriach. Na jeseň majú pomerne veľa humusu. Podzoly sú v ihličnatých lesoch a na vyššie položených miestach. Taktiež aj na miestach kde je viac dažďa. Nad hornou hranicou lesa sú málo úradné rankre. V krasových územiach (na Slovensku Slovenský kras) sa nachádza rendzina. Sem patria aj GLEJE, mazľavé pôdy, kde hladina vody vytrvalo vystupuje až k povrchu. SLANCE a Solčanky sú slané pôdy, sú v našich najteplejších oblastiach.   II.2.Pôdne druhy:      Na Slovensku sa nachádzajú tieto pôdne druhy: PIESOČNATÉ, HLINITÉ, ÍLOVITÉ, HLINITOPIESOČNATÉ, PIESOČNATOHLINITÉ,ÍLOVITOHLINITÉ, ÍLY a SKELETNATÉ pôdy. Piesočnaté pôdy sú hlavne vo Východoslovenskej a Záhorskej nížine, ale aj v ostatných nížinách. Obsahujú najmä zrná piesku. Tieto pôdy nie sú úrodné, nedržia vlahu, rýchlo sa zohrejú, ale taktiež rýchlo aj vychladnú a taktiež neudržia v seba živiny. Je to zapríčinené tým, že medzi jednotlivými zrnkami piesku je veľa vzduchu. Hlinité pôdy sú najmä v Podunajskej nížine, Juhoslovenskej kotline. Dajú sa nájsť aj na sopečných pohoriach. Na Slovensku sú to najúrodnejšie pôdy. Dá sa na nich pestovať skoro všetky plodiny. Ílovité pôdy sú na územiach kde voľakedy boli moria a jazerá. Sú to bahnovité, mazľavé a lepivé pôdy (keď sú vlhké). Keď sú suché tak sú tvrdé a praskajú, takže sa veľmi zle obrábajú, z čoho plynie, že sa na nich veľa nepestuje. Hlinitop. a piesočnatohlin. Pôdy vznikli zvetrávaním kryštalických hornín(najviac v Slovenskom rudohorí).Ílovitohl. sa vyskytujú vo flyšových pohoriach. Skeletnaté pôdy sa nachádzajú v horách, je to zmes hliny, veľa kameňov a málo piesku. Tieto pôdy sa nachádzajú buď vo veľkých výškach, alebo v lesoch, takže sa na nich moc nepestuje. III. Degradácia pôdy (znehodnotenie) III.1. Fyzikálna degradácia pôdy  Najzávažnejším problémom poľnohospodárskych pôd SR je vodná erózia. Ohrozuje asi 1 360 tis. ha (asi 55 %) poľnohospodárskych pôd.   Potenciál veternej erózie pôdy je v SR relatívne nízky. Extrémne ohrozovaných je len 1,3 % poľnohospodárskych pôd; na 0,4 % výmery prebieha vysoká intenzita veternej erózie; so strednou intenzitou je ohrozovaných 4,8% výmery.  Relatívne veľký rozsah dosahuje zhutnenie poľnohospodárskych pôd SR. Reálne máme zhutnených asi 192 tis. ha poľnohospodárskych pôd. Procesy zhutnenia potenciálne prebiehajú na ďalších 457 tis. ha poľnohospodárskych pôd. V dôsledku zhutnenia sa výrazne znižujú produkčné a súčasne aj neprodukčné funkcie pôdy. Akcelerácia zhutňovania našich pôd súvisí s využívaním ťažkej techniky a s nesprávnym obhospodarovaním pôd (štruktúra rastlinnej výroby, osevné postupy, hnojenie, ...).   Erózne procesy a súčasne aj zhutnenie poľnohospodárskych pôd sú pre podmienky SR konkrétne identifikované (databáza) a mapovo vyjadrené (Výskumný ústav pôdoznalectva a ochrany pôdy Bratislava). III.2. Chemická degradácia pôd       V najväčšom rozsahu prebieha akcelerovaná acidifikácia pôd. Je to človekom indukovaná degradácia pôdy (emisná činnosť a následné kyslé dažde, fyziologicky kyslé hnojivá). Okyslenie zhoršuje fyzikálne, chemické aj biologické vlastnosti pôd, akceleruje transport znečistenín do potravového reťazca a celkovo znižuje potenciál produkčných a ostatných funkcií pôdy.       Acidifikácia postihuje podstatnú výmeru pôd SR okrem karbonátových pôd Podunajskej roviny so zvýšenou intenzitou na výmere asi 425 tis. ha (v okolí priemyselných centier).       Náprava je veľmi jednoduchá - vápnením. Žiaľ, súčasné vápnenie pôd je u nás hlboko pod úroveň potreby a preto kyslosť našich pôd sa mierne zvyšuje. Väčší (až katastrofálny) rozsah acidifikácie pôd zatiaľ nezaznamenávame len vďaka silnému zníženiu hlavne emisií SO2 priemyslom (z 569 tis. ton v r. 1989 na 178 tis. ton v r. 1998), ale aj zásluhou zníženia spotreby minerálnych hnojív v SR.       Znečistenie pôd plošne nepostihuje veľké územia SR. Je zväčša zavinené neodbúrateľnými látkami (najmä ťažké kovy), ktoré sú len obtiažne eliminovateľné z pôdy a potravového reťazca. Znečistenie nadlimitne postihuje najmenej 30 tis. ha poľnohospodárskych pôd, pričom indikačné hodnoty znečistenia boli zistené pre ďalších asi 150 tis. ha poľnohospodárskych pôd. O týchto pôdach máme relatívne dobre zavedenú informatiku a to jednak v informačnom systéme o pôdach SR, ale aj vo forme registra kontaminovaných honov (všetko je prevádzkované vo Výskumnom ústave pôdoznalectva a ochrany pôdy v Bratislave).           Prejavom chemickej degradácie pôd môže byť aj znižovanie množstva a kvality humusu v pôde a tiež znižovanie obsahu pohotových a potenciálnych živín v pôde. Obidve formy degradácie (často nazývané aj drancovaním pôdy) sa týkajú predovšetkým poľnohospodárskych a najmä orných pôd. III.3. Biologická degradácia pôd      Deficit organických a minerálnych hnojív, nesprávne striedanie plodín, zlé spracovanie pôdy, to všetko spolu s eróziou, zhutňovaním, acidifikáciou i alkalizáciou a znečistením pôd zhoršuje život v pôde, ktorý je rozhodujúcou funkčnou jednotkou pôdy (bez nej pôda nie je pôdou). Žiaľ aj tento druh degradácie je u nás reálnou skutočnosťou. Jej stupeň a rozsah však zatiaľ nevieme presne kvantifikovať. III.4. Intenzifikačné opatrenia pri využívaní pôdy      Zúrodňovanie pôd hnojením historicky podliehalo veľkým zmenám. Je pravdou, že hnojením sa citeľne zvýšili úrody poľných plodín a poľnohospodárska produkcia vôbec. Pre súčasné obdobie hodnotenia je podstatný prudký pokles spotreby hnojív a pesticídov po roku 1990 s čím sa často spájajú aj poklesy dosahovaných úrod. Odvodnenie a závlahy      Výmera 458 600 ha (asi 18 % z celkovej výmery) poľnohospodárskych pôd je odvodnená. Na výmere 314 650 ha (viac ako 20 % z výmery orných pôd) sú vybudované závlahy. IV. Ochrana pôdy Ochrana pôdy je najstarším záujmom človeka o ochranu prírodného prostredia. Už v predhistórii človek pochopil svoju závislosť na pôde. V dnešnej dobe je pri ochrane a využívaní pôdy akceptovaným princípom trvaloudržateľný rozvoj. Človek si uvedomuje potrebu starostlivosti o pôdu nielen vo svojom záujme, ale aj v záujme svojich potomkov. V koncepcii trvalej udržateľnosti pri ochrane a využívaní pôdy musia byť v súlade záujem o nekonfliktnú budúcnosť, ale aj právo súčasníka na bezpečnú výživu a všetky ostatné prínosy z pôdy a jej obhospodarovania. Ochrana pôdy, ako jednej zo zložiek životného prostredia si zasluhuje rovnakú pozornosť ako ostatné zložky, ako voda a ovzdušie a to z mnohých dôvodov, napr.: 1. Práve v pôde sa čoraz častejšie hromadia cudzorodé látky z energetických, priemyselných a dopravných emisií, agrochemikálií, ale i z odpadov reprezentovaných kalmi z čistiarní odpadových vôd, rôznymi priemyselných odpadov a závlahových vôd. 2. Intenzifikácia poľnohospodárskej výroby má v celosvetovom meradle za následok zvyšovanie výmery hospodárstiev a honov, čo spôsobuje pretrvávanie reálneho nebezpečenstva urýchlenej erózie. 3. Ďalším tlakom na pôdu je aj neustále zaberanie pôdy pre výstavbu a jej vyraďovanie z biologického látkového kolobehu s rastlinstvom, ktoré na pôde rastie. V súvislosti s výstavbou potrebnej infraštruktúry budú požiadavky na zábery pôdy narastať. Ochrana pôdy musí byť deklarovaná ako všeobecný občiansky záujem a mala by byť integrovanou súčasťou opatrení na ochranu životného prostredia a súčasne aj dlhodobých cieľov štátnej politiky v týchto otázkach. Príloha: Typ ha % Rendziny 85 610 3,5 Rankre 12 230 0,5 Čiernice 178 557 7,3 Fluvizeme 386 467 15,8 Gleje 19 568 0,8 Slaniská a slance 4 892 0,2 Pseudogleje 2 446 0,1 Podzoly 134 528 5,5 Černozeme 291 073 11,9 Hnedozeme 286 182 11,7 Luvizeme 105 178 4,3 Kambizeme modálne, var. nasýtené 391 359 16,0 Kambizeme modálne, var. kyslé 239 708 9,8 Zastúpenia hlavných pôdnych typov v kryte poľnohospodárskych pôd SR sú nasledovné: (Zdroj: VÚPOP)