K R I T I K A   Znaky kritiky:   1. Kritika má za cieľ hodnotiť nejakú udalosť, osobu alebo ľudské dielo hospodárskeho, kultúrneho alebo politického rázu. Preto sa rozlišuje kritika spoločenská, umelecká a vedecká. Cieľom spoločenskej kritiky je konštatovať klady a nedostatky verejnej udalosti z hľadiska spoločenských potrieb a odstraňovať tak chyby vo verejnom živote. Umelecká kritika sa zameriava na činnosť umelcov a ich diela. Hodnotí ich z hľadiska istej literárnej metódy, estetických požiadaviek a so zameraním na výchovné požiadavky umeleckej tvorby. V oblasti vedy úlohu hodnotenia plní vedecká kritika.   2. Spoločenské chyby a nedostatky sa rozoberajú v novinárskych úvahách. Podľa štýlu a rozsahu osobitými útvarmi kritiky sú: besednice, humoresky, fejtóny ( ukážka č.1), glosy,... Patria k publicistickým útvarom. V oblasti literatúry výraznými kritickými útvarmi sú recenzia (ukážka č.2) a esej.   3. Kritika má výchovné ciele. Správna kritika nielen poukazuje na chyby, ktoré treba odstrániť, a na spôsob ich odstránenia, ale uvádza aj klady a prednosti hodnoteného objektu. A tak okrem praktického pôsobenia pri odstraňovaní verejných chýb kritika má aj výchovné poslanie, lebo cibrí postreh a vkus čitateľa alebo poslucháčov.   Vo fejtóne sa preberajú aktuálne verejné udalosti formou, ktorá je už blízko umeleckému spôsobu vyjadrovania. Vo fejtóne sa obyčajne žartovným spôsobom preberie nejaká udalosť, ktorá je síce jedinečná a naoko drobná, ale je charakteristická a v kladnom alebo zápornom zmysle charakterizuje náš dnešok alebo niektorých ľudí v ňom. Ukážka č.1   Recenzia je krátky všeobecný rozbor novovydaného literárneho diela (umeleckého alebo vedeckého) uverejnený v časopisoch alebo napísaný pre praktické vedecké potreby. Recenzia obsahuje okrem vlastného rozboru diela i jeho technické údaje, napr. o autorovi, ... Ukážka č.2     Keby hlúposť kvitla, včely by nestíhali...   (Fejtón)   Sedím pri telke, jem sušienky a sledujem film. Pohoda. Samozrejme, v tom najlepšom dajú reklamu! ... „pravá gejša dokáže okúzliť muža len jediným pohľadom...“. Kto to ešte dnes sleduje?, pýtam sa v duchu. Znechutene nadávajúc na všetkých zamestnancov televízie prepínam kanál. To hádam nie! Mužský hlas sa mi nežne prihovára: „... najnovší sen, ktorý sa stal skutočnosťou je sprchový gél...“. Skúsim inde! Dokelu! Dlhovlasá čiernovláska mi vsugerovala: „... nemám rada veľké zmeny, ale ten šampón takou zmenou bol...“. Vypnem telku a myslím si svoje. Hádam ešte existujú hlupáci, ktorí na to naletia... A sladučko zaspím. Na druhý deň idúc do drogérie rozmýšľam nad tým, čo mi mama nakázala kúpiť. Žiletky pre otca, WC sprej, krém na tvár, ... Pozerám na žiletky a podvedome začnem pracovať. „ ... pocíťte silu toho najpríjemnejšieho oholenia..“. No veď prečo nie. Čo si ocko nezaslúži takýto pocit? Beriem! Prechádzam k WC sprejom a podvedomie mi šepká: „... koniec nepríjemným pachom!“. No hádam si môžeme dovoliť nežiť v smrade, no nie? A položím ho do košíka. Očami hľadám krémy a rozmýšľam , akú značku mama používa. Zrazu sa mi zjaví ovisnutá pleť z televíznej obrazovky a zašepká: „... zdravie pristane aj pokožke!“. A či si moja mama zaslúži mať takúto ovisnutú kožu? Ani nápad. Beriem... Beriem... Beriem! S dobrým pocitom pri srdci zaplatím. Veď kvalita niečo stojí ,no nie? Ale vysvetlite to doma dvom ťažko zarábajúcim rodičom. Nepochopia, že chcem pre nich len to najlepšie. A vraj mám šťastie, že je zima a včely ešte nelietajú, lebo inak by sa okolo mojej hlavy ulietali až k smrti.     Tristan v Egypte A L E B O Traja pátrači v Egypte?!   ( Recenzia)   Autor románu Tristan v Egypte, Carlos Romeu Muller sa narodil 17. mája 1948 v Barcelone. Matka je pôvodom Francúzka a otec Katalánec. Romeu sa venoval rozmanitým činnostiam, bol požiarnik, potápač, od roku 1971 píše pre časopisy, televíziu i rozhlas. Miluje more, psy, rád rybárči, varí a strieľa z veľkokalibrovej pištole. Ústrednými postavami diela sú traja školáci: Tristan, priateľ Guillermo a jeho sestra Violeta. Všetci traja pricestujú na pozvanie Tristanovho otca do Egypta, kde plánujú navštíviť čo najviac pamätihodností. Náhodne sa však pripletú do cesty vykrádačom pyramíd, takže ich výlet sa postupne mení na napínavé a najmä nebezpečné dobrodružstvo... Celý príbeh dýcha atmosférou nám známou z detektívok od Alfréda Hičkoka. Autor dokonale vykresľuje dej, takže i nenáročný čitateľ sa ľahko dokáže vžiť do príbehu. Dielo je postavené na situačnej a slovnej komike. Krátke čítanie, ktoré dokáže poučiť ale aj zabaviť. Autor sa približuje mladému čitateľovi prostredníctvom reči postáv. Využíva pri tom slangové výrazy tínedžerov a „ trefné“ poznámky. V posledných kapitolách napína čitateľa a núti ho zamýšľať sa nad vznikajúcim problémom. Do poslednej chvíle necháva záver „ otvorený“. Čaká na reakciu čitateľa a jeho predstavivosť. Táto kniha je výborným spoločníkom na nedeľné popoludnie. Autorovi sa však nepodarilo odbúrať pocit „ opičenia“ sa po Hičkokových detektívkach. Je to v skutku pokračovanie niečoho započatého, a tým toto dielo stráca svoju originalitu. Aj keď dej je plný prekvapivých momentov, kedy autor dokáže doslova vyraziť dych, je to stále iba obohatené prerozprávanie detektívky Traja pátrači v Egypte.