Diskusný príspevok je ústny ( v mimoriadnych okolnostiach aj písomný prejav) prejav jedného z účastníkov diskusie. Diskusný prejav má byť úsporný, avšak jasný, zreteľný a presvedčivý. Diskutér musí byť pripravený brániť svoje tvrdenie presvedčivými dôkazmi, dôkladným poznaním problematiky a pohotovým reagovaním na odchylné názory iných. Prívržencov si získava slušným, pritom však smelým vystupovaním. Nikdy sa nesmie znížiť k nemiestnemu podráždeniu. Ak zistí, že víťazí stanovisko iných, musí sa svojho názoru vzdať, prípadne jeho pravdivosť v budúcnosti dôkladnejšie preveriť. Ak diskutér zaujíma k niektorým otázkam odchylné stanovisko, svoje tvrdenia uvádza obozretne štylizovanými modálnymi vsuvkami, výrazmi alebo vetami. Sú to napr.: Nazdávam sa, že sa veci majú ináč. – Som tej mienky, že sa v príspevku zabudlo na dôležitú okolnosť. – Dovoľujem si tvrdiť, že sa veci majú ináč. – Pokladám za potrebné uviesť, že sa v referáte nespomenuli závažné okolnosti. Názory iných diskutérov sa uvádzajú podobnými vetami, výrazmi a vsuvkami: Táto otázka, ako spomenul aj môj predrečník, je naozaj zložitá. – Táto otázka, ako vyplýva z diskusie, musí sa riešiť ináč ....atď. Okrem obsahovej pravdivosti, presvedčivosti a aktuálnosti príspevku diskutér si zabezpečuje úspech i jazykovou kultúrou prejavu, teda uplatňovaním gramatických pravidiel, primeraným štýlom a hlasovou technikou. Ak diskutér nedodržuje platné pravidlá správnej výslovnosti a gramatickej stavby slov a nepoužíva spisovné výrazy, stáva sa nevážny, až smiešny. Ukážka:   „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom.“   (A. Einstein)     (Diskusný príspevok)   Drahí priatelia!   Azda budete súhlasiť, ak popriem niektoré tvrdenia môjho predrečníka, ktorý vystúpil so slovami: „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom, “ citujúc tak A. Einsteina. Náš kolega vymenoval typy ľudí, ktorí „ srdcom takzvane nežijú.“ Uviedol nám aj niektoré príklady, pri ktorých sme miestami až onemeli od úžasu. Spomenul obchodníčku Fionu, ktorá svojimi obchodmi škodí sebe aj druhým i tenistku Andreu, pre ktorú je tenis a všetka tá sláva to najcennejšie a neberie ohľad nanič a na nikoho iného. Nezabudol ani na Róberta, milovníka rýchlych áut, ktorý sa riadi iba svojimi potrebami, rýchlu jazdu zbožňuje a vraj to robí bez srdca, bez potešenia, iba pre peniaze. Je to naozaj tak? Všetci robia niečo iba pre peniaze? Je to skutočne pravda, ako poznamenal môj kolega, že tí ľudia srdce nemajú a ani ho k svojmu šťastiu nepotrebujú? Myslím si, že to tak nieje a čierno-biele videnie je určite scestné. A preto mi nedá, aby som nedoplnila jeho slová. Drahí priatelia, milý kolega! Naozaj si všetci myslíte, že ten tenis, obchod, rýchla jazda, že to všetko je len o peniazoch? Verím, že nie! Možno, že ide „aj“ o peniaze, ale určite robia hlavne to, po čom túžia, čo im vychádza zo srdca, a preto nikto nemá právo povedať, že tí dotyční nemajú srdce, pretože každý človek ho má. Keby ho nemali, určite by neboli šťastní. Povedzme si otvorene, že niekedy je to aj slepá závisť, keď si niekto myslí, že všetci úspešní a bohatí sú bez srdca. V jednej knihe som sa stretla s citátom, ktorý mi hlboko utkvel v pamäti a dovolím si ho uviesť, dokonca považujem za potrebné, aby som vás s ním oboznámila. Ide o slová Matky Terezy, citujem: „ Kto nemá peniaze je chudobný, kto nemá priateľov je chudobnejší, ale kto nemá srdce je najchudobnejší na svete.“ Je to určite jedna obrovská pravda. Ale kto má právo posudzovať iných? Aj v Biblii sa predsa hovorí: „ Hoď kameňom, ktosi bez viny!“ má teda niekto posudzovať ľudí podľa vzhľadu, majetku, postavenia? Vidí každý každému do srdca? Zamyslite sa, prosím, nad tým, kým niekoho unáhlene odsúdite. Keď A. Einstein vyslovil myšlienku: „ Svet potrebuje ľudí, ktorí žijú srdcom, “ určite nepochyboval, že svet takých ľudí má. Uvedomme si, že aj my medzi nich môžeme patriť!   Ďakujem za pozornosť!   Pokús sa polemizovať so mnou a napísať vlastný diskusný príspevok, taktiež skús zvýrazniť nedostatky môjho uvažovania ako napr. jednostrannosť, neúplnosť,... Prajem veľa šťastia!