Sören Kierkegaard sa narodil v Kodani ako najmladší syn zámožného obchodníka a s kodanským prostredím bol spätý takmer celý život. V jeho živote boli dva významné momenty, ktoré – hoci každý iným spôsobom – ovplyvnili jeho dielo. Prvý z nich reprezentuje vzťah otca a syna: otec bol hlboko veriaci a celý život ho prenasledovala myšlienka akéhosi hriechu. Keď sa však mladý Sören dozvedel o príčine otcových výčitiek svedomia, odišiel z domova; zmierili sa až po mnohých rokoch. Druhým momentom bola jeho láska k Regine Olsenovej. S Reginou sa Kierkegaard po zasnúbení z vlastnej vôle rozišiel. SÖREN  KIERKEGAARD ( 1813 – 1855 )   „ Mám odvahu pochybovať vari o všetkom; mám odvahu bojovať vari so všetkým; ale nemám odvahu niečo uznať; nemám odvahu niečo mať, niečo vlastniť,“ napísal v diele Strach a triaška.     Sören Kierkegaard sa narodil v Kodani ako najmladší syn zámožného obchodníka a s kodanským prostredím bol spätý takmer celý život. V jeho živote boli dva významné momenty, ktoré – hoci každý iným spôsobom – ovplyvnili jeho dielo. Prvý z nich reprezentuje vzťah otca a syna: otec bol hlboko veriaci a celý život ho prenasledovala myšlienka akéhosi hriechu. Keď sa však mladý Sören dozvedel o príčine otcových výčitiek svedomia, odišiel z domova; zmierili sa až po mnohých rokoch. Druhým momentom bola jeho láska k Regine Olsenovej. S Reginou sa Kierkegaard po zasnúbení z vlastnej vôle rozišiel.   Tento vzťah v ňom zanechal hlboké stopy, ktoré sa zakrátko prejavili v jeho prvom významnom diele nazvanom Buď-alebo. Tento literárny útvar bol napísaný neobyčajným spôsobom ako súhrn rozličných textov, od filozofických úvah a psychologických reflexií až po záznamy korešpondencie. Najväčšiu pozornosť čitateľov vyvolal predovšetkým prvý diel dvojdielnej knihy a z neho najmä relatívne samostatná časť označená ako Zvodcov denník, ktorú možno chápať aj ako psychologicko-literárny pendant Kierkegaardovho vzťahu k Regine Olsenovej.   Hoci už predtým Kierkegaardova doktorská dizertácia O pojme irónie so zvláštnym zreteľom na Sokrata dávala tušiť mysliteľský talent svojho tvorcu, Buď-alebo (vydané pod pseudonymom Victor Eremita) bolo doslova výbuchom tvorivej energie, ktorý nemá obdobu v dejinách literatúry a filozofie; počas ôsmich rokov (1843 – 1851) napísal Kierkegaard dvanásť zväzkov kníh, ktoré dodnes patria medzi čitateľsky veľmi zaujímavé diela.   Kierkegaard rozlišuje tri základné osobnostné typy vyjadrujúce postoj človeka k okolitému svetu a prejavujúce sa v troch odlišných štádiách životnej cesty: typ estetický, etický a náboženský. Najvyššie hodnotil typ náboženský, pravda, náboženskosť chápal osobitným spôsobom. Človek sa k tomuto typu môže vypracovať iba skokom, keď prekoná utrpenie, ktoré ho ako človeka obmedzuje. Iná možnosť prechodu nejestvuje.   Kierkegaard sa postavil proti učeniu veľkého nemeckého dialektika Hegla s celou rozhodnosťou človeka neuznávajúceho možnosť zmierovania protikladov a pripúšťajúceho iba jednoznačnú voľbu: buď-alebo. Človek v jeho ponímaní je samotár, individualista, heroický vo svojom zúfalstve, hrdý vo svojej slabosti. Kierkegaardov smútok, prechádzajúci neraz až do zúfalstva, do kŕčovitého vypätia všetkých síl na záchranu vlastného sebavedomia, bol smútkom človeka, ktorého náboženstvo znamenali pochybnosti.   Vo svojich dielach dramaticky opisuje rozpor vznikajúci medzi hľadaním a náboženskou vierou. Usiloval sa ho preklenúť tým, že hľadal vyšší stupeň viery, ktorý by bol zároveň poznaním. Pretože jedine v tomto vzácnom okamihu, keď zriedkavý záblesk pravdy ožiari myseľ hľadajúceho, dochádza podľa Kierkegaarda k preklenutiu priepasti medzi človekom a bohom.   „Mimo okruhu svojich blízkych mám iba jedného verného priateľa, môj smútok,“ písal Kierkegaard , „uprostred radosti, uprostred práce ma odvoláva nabok, len aby ma presvedčil, že jestvuje.“ Azda to boli tieto trúchlivé, depresívne pocity, ktoré urobili z Kierkegaarda veľkého umelca, mysliteľa a vo svojich dôsledkoch i filozofa. Jeho brilantné analýzy pojmov „úzkosť, osamelosť, tragická situácia, paradox“ a ďalšie nestratili dodnes význam, ba práve naopak, možno povedať, že filozofi si ich začali všímať iba v posledných desaťročiach.   Svoje názory vyložil v rozsiahlom a pestrom súbore svojich spisov. Okrem spomenutých prác patria medzi ne najmä diela: Pojem úzkosti(1844), Smrteľná nemoc(1849), Štádiá  na ceste života(1845) a ďalšie.   Zvláštnu kapitolu Kierkegaardovho života tvorí jeho posledná časť, ktorú filozof prežíval v znamení útoku namierenému proti štátnej cirkvi, proti skostnatenej teológii a formálne viere. Sám redigoval i prispieval do časopisu Okamih a na jeho stránkach útočil proti ľudskej malosti a pokrytectvu.   Sören Kierkegaard však vo svojej osamelosti nevydržal fyzicky tento zápas a nemohol ho dokončiť: najsvojráznejší a najväčší mysliteľ európskeho severu zomrel v Kodani 11. novembra 1855 vo veku 42 rokov, celkom vyčerpaný, mnohými zavrhovaný a zosmiešnený.