Charakteristika a  jej znaky   1.V charakteristike sa podávateľ zameriava na zobrazovanú osobu alebo vec len z istého hľadiska. Nevšíma si teda všetky znaky objektu, ale len tie, ktoré sú dôležité v istom prostredí (napr. v rybárstve), alebo ktorými sa sleduje istý cieľ (napr. pôsobiť na city, vybudiť záujem, odpor, nenávisť a i.).   2.V charakteristike sa podávajú nielen hmotné (fyzické) znaky, napr. farba, tvar, veľkosť, ale aj znaky iného rázu. U ľudí je to najmä povaha  a náklonnosť, záujmy a schopnosti, názory a citové znaky. Sú to duševné čiže psychické znaky. Na veciach si podávateľ všíma ich účelnosť a upotrebiteľnosť na isté spoločenské účely, ich prednosti a nedostatky, hodnotu pre človeka a pod. V charakteristike sa teda zobrazovaná vec aj hodnotí.   3. Výrazným znakom charakteristiky je zobrazovanie objektu v rozličných situáciách (okolnostiach). Ide totiž o to, aby sa napr. u človeka jeho záujmové, názorové a citové vlastnosti zvýraznili pri rozličných okolnostiach. Tak napr. charakteristika Hectora (pozri text) sa postupne dotvára jeho počínaním v bitkách, vo vzťahu k manželke a napokon v záchrane brata pred smrťou. Až z viacerých opisov vystúpi pre čitateľom verne zachytená postava láskavého a obetavého muža.   4.Charakteristika je teda vyšší, zložitejší slohový útvar ako opis, lebo sa skladá spravidla z niekoľkých opisov, zážitkových častí, prípadne z údajových a výkladových prvkov (správy, oznámenia, úvahy, rečnícke prejavy a i.). Úplnou charakteristikou osoby v oblasti slovenského umenia býva celé literárne dielo. Pripomeňte si napr. postavu mamky Pôstkovej (Tajovský) a pod.   5.Podľa toho, na čo sa charakteristika zameriava a aký štýl v nej autor používa, vydeľujeme v nej niekoľko druhov:   Ø      Odborná charakteristika –charakteristika krajiny, mesta, obdobia, terénu a pod. Má informatívny účel a používa sa pre praktické účinky (napr. charakteristika terénu, na ktorom sa majú usporiadať zimné olympijské hry). Ø      Umelecká charakteristika -predmetom zobrazenia je spravidla osoba, pripadne rozprávková bytosť alebo zviera. Cieľom je dať čitateľovi pútavý vzor dobra alebo vzbudiť v ňom odpor voči zlu. Takto má pôsobiť na citovú a morálnu stránku čitateľa. Ø      Vnútorná  umelecká  charakteristika –tiež aj psychologická char. Cieľom je podávať povahové, názorové a citové črty zobrazovanej osoby. Ø      Vonkajšia umelecká  charakteristika –tiež fyziologická char. Je zameraná na telesné (fyzické) znaky osoby.   6. V umeleckej charakteristike sa používajú citové a obrazné vyjadrovacie prostriedky, pri uvádzaní myšlienok a výpovedí konajúcich osôb aj viaceré vetné prostriedky. Ø      Priama reč – obvykle podáva výpovede zobrazovanej osoby. Využíva sa nato, aby v nej podávateľ uplatnil svojrázne jazykové prostriedky, ktoré zobrazovaná osoba používa. Ide o prvky príslušného miestneho nárečia alebo slangu. Ø      Nevlastná priama reč – ak sa v priamej reči vynechajú úvodzovky i uvádzacia veta a ak sa reč postavy začlení priamo do textu autorskej reči, napr. Chlapec nechcel prezradiť kamaráta. A  n e z r a d í m  h o .... a ufujazdil medzi svojich. Ø      Nepriama reč – ak sa výpoveď osoby vyjadrí vedľajšou vetou, ktorej nadriadenou vetou je autorská reč. Nesmrteľní  hrdinovia  Tróje   (Charakteristika)     Ona vedela, že raz prídu. Prídu si po jej syna. Vedela, že návratu niet. Jeho sláva ide ruka v ruke s jeho záhubou. Iba túžba po nesmrteľnosti viedla jeho kroky pred brány Tróje.   On miloval každé zrnko piesku, každý kameň, hrudu miloval Tróju celú. Priamos bol dobrý kráľ a vodca. Ctili si ho ako protivníka i ako spojenca. Nadovšetko miloval svojich dvoch synov. Nebál sa smrti a urobil to, čo žiadny človek pred ním. Pobozkal ruku mužovi, ktorý zabil jeho syna a ťahal jeho telo za vozom.   Tu sa začína príbeh dávno-minulý. Po predšľapaných stopách, kráčali obaja- Hektor a Achiles. V mnohom si tak podobní, a predsa úplne iní.   Tento človek skrýva v sebe to, s čím sa málokto môže popýšiť - statočnosť. Vo svojom živote sa riadil prostým heslom. ,,Uctievaj bohov, miluj svoju ženu a chráň svoju vlasť!“ Bol to bojovník so srdcom hrdinu a umom generála. Strohý postoj, neuhýbavý pohľad, silná paža. Každý odlesk štítu na slnku, každý cvengot ocele, každý pohyb mečom, každé slovo vychádzajúce z jeho úst svedčí o jeho odvahe. Koľko rán vstával s nádejou, že sa toto skončí a nepreleje ani kvapku krvi. Zodpovednosť, ktorú nosí na pleciach je obrovská, a predsa pozdvihuje tvár k nebesiam. Niekedy musíš slúžiť aby si mohol viesť. Stojíte oproti nemu a cítite ako jeho pohľad preniká vami sťa ihla. Vidíte muža v zbrojí s helmou na hlave a štítom v ruke. Meč od krvi, smrť v očiach. Zrazu zbadáte v jeho pohľade niečo zvláštne. Ubíja vás predstava, že nemá zábran siahnuť na život, ale zároveň ide za ním päťdesiat tisíc hláv, ktorí veria, že je to práve on, kto ich privedie k víťazstvu. Obyčajný muž strednej postavy s hnedými očami a vlasmi. Náhle si uvedomíte, že nie je iba jeden z tisíc, ale je len jeden. Neuteká pred výzvou, nie je zbabelec kľačiaci pri nohách prosiaci o život. Chce len vidieť syna rásť a dať dve mince  prievozníkovi. Uctieval bohov, ale pochyboval o nich. Veď koľkým práporom velí Apolón? Racionálny úsudok mu bráni spoliehať sa na vyššiu moc a radi mu dať na vlastné sily. Každý vojak ma pre neho cenu stovák. Vie, kedy treba ustúpiť. Žije s pocitom viny. Koľko synov, otcov, bratov padlo jeho rukou? Koľko vdov preklínalo jeho meno? Koľko vojakov podlo jeho rukou? Zaslúžia si viac ako len súcit od Briseis. Zaslúžia si byť nezapomenutí, i keď vietor už dávno odvial prach z ich kostí. Je milujúcim manželom, otcom, bratom i synom. Nebojuje za seba, ale za vlasť. Nechce aby Trójania trpeli kvôli trofeji jeho brata. Na druhej strane, má potrebu chrániť ho a nedovoliť mu ísť pod katovu sekeru. Jeho šľachetné srdce pozná silu meča a vôňu krvi. On vie, že v umieraní nie je žiadne hrdinstvo ani romantika. Cíti ľútosť zo smrti Patroklasa. Nechcel zabiť mladého chlapca, ale nepriateľa. Poctil ho svojím mečom, aby dlho netrpel. Posledný pohľad venuje žene, pre ktorú sa vojna začala. Áno, Helena je poslednou osobou, ktorá ho čaká pred bránou smrti. Odpúšťa jej prebodnuté srdce Hektora.   Nie je obyčajný vojak gréckej armády, má silu ako žiadny iný. Žije životom bohéma, užíva si ho plnými dúškami, neuctieva kráľa ani bohov. Túži iba po jednom – stať sa nesmrteľným. Bojuje za seba s fascinujúcou odvahou a rozvahou.   Presná muška a hlboká stopa. Niet už cesty  späť. Kam vstúpi jeho noha, vidieť len skazu, nenávisť, zúfalstvo, smrť. Zabil tisíce a zabíja ďalej. V očiach ľudí je nenásytnou šelmou túžiacou po krvi. Neskrotný oheň v očiach, nezhasínajúca túžba po sláve. Miestami dobrý, miestami zlý. Neovládateľný hnev a nenávisť. Obrovský strach prekrytý maskou muža činu. Koľko žien čaká v meste na muža, ktorého už nikdy neuvidí? Strohý muž v zbrojí, nebojaci sa smrti. Z oka sa blysne strela nenávisti, ktorá vás zasiahne priamo do srdca. Ťažké brnenie a hrot, čo nikdy viacej nevykročí. Brána do pekla podopretá mečom tohto muža. Rozzúrený lev číhajúci na nevinnú korisť alebo hrdina všetkých dôb? Vychovával svojho bratranca Patroklasa. Učil ho ako bojovať, ale nie prečo. ,,Vojaci bojujú za kráľa, ktorého ani nepoznajú, robia to čo im prikáže, trebárs aj zomrú. Nemárni život príkazmi!“ To nie bohovia, ale on bol strojcom svojho osudu. Veril, že bohovia nám závidia – závidia nám našu smrteľnosť. Každá chvíľa môže byť posledná. Všetko je krajšie vďaka dočasnosti. Už nič sa nebude opakovať. Pre neho je vojna hrou, bojisko šachovnicou. Vždy musí byť niekto porazený. Sám rozhoduje, kto a kedy zomrie, a kedy je čas aj na princa. Zrazu však vykoná čin, ktorý rúca na jeho osobu úplne iné svetlo. Každý si kladie otázku: ,,Je férovým hráčom alebo to vyhovuje iba jeho hre?“ V noci stretáva tváre mužov, ktorých zabil. Stoja na druhej strane rieky Styx a čakajú na neho. Hovoria mu: ,,Vitaj, brat náš.“ Láska k Briseis Achila na chvíľu zmenila. A ráno bolo iné ako ostatné rána. Mal chuť zmeniť svoj život, dať mu iný rozmer. Hej ženy majú dar veci komplikovať. Ale myseľ zatemnená nenávisťou je silnejšia než samotná láska. Jeho smrťou sa končí víťazne ťaženie do Tróje. Sami neviete, či ho ľutovať alebo ním pohŕdať.       Vždy bolo, je a bude dobro a zlo. Jedno bez druhého nemôže existovať. V tomto chaoticky usporiadanom svete je vždy presná rovnováha síl.   Sila týchto mužov bola ukrytá v ich skutkoch, a tak ich mená prežijú aj nás. A raz povedzte: ,,Žil som v dobách Hektora, krotiteľa koní, no žil som aj v dobách Achileových!“