CIVILIZAČNÉ CHOROBY 21.STOROČIA   Zdravotný štýl obyvateľstva sa v poslednom 10-ročí zhoršil, vzhľadom na možnosti, ktoré nám ponúka čoraz vyspelejšia civilizácia. Naše životné prostredie je ovplyvňované a v nemalej miere aj poškodzované produktami ľudskej činnosti, ako napríklad: rôzne technologické procesy, výroba, životný štýl. Všetko vplýva na geografické a mikroklimatické podmienky okolo nás (pôda, voda, vzduch …) a v konečnom dôsledku na ľudí. Príčiny civ. chorôb - degradované životné prostredie -nesprávna životospráva a zlé návyky obyvateľstva (nesprávna štruktúra potravín, fajčenie, --  -vysoká spotreba alkoholu, nesprávny denný režim a iné) - nízka zdravotná uvedomelosť obyvateľstva (uplatňovanie zásad správnej životosprávy v bežnom živote, slabý osobný záujem každého občana na ochrane svojho zdravia, ale i na ochrane svojho životného prostredia) - špecificky sa odráža vplyv životného prostredia a sociálnej sféry na zdravotnom stave detí (vysoká kolektivizácia života detí, jasle, MŠ, družiny a pod.) - vysoký počet rizikových pracovísk a počet pracovníkov pracujúcich v pracovnom riziku      1. Nádorové ochorenia (Rakovina)       2.Aids       3.Narkománia       4.Fajčenie       5.Alkoholizmus Rakovina a zhubné nádory Prognózy do najbližšej budúcnosti v otázkach možných ochorení na zhubné nádory alarmujú: už o 2–3 roky vraj bude onkologicky chorý každý tretí (!) človek na Slovensku! Dnes je to „iba“ každý štvrtý. Samozrejme v priemere. Aj keď súčasná medicína dokáže mnohé typy nádorov úspešne zvládnuť, alebo aspoň predĺžiť čas prežitia, predsa len Damoklov meč rakoviny visí nad každým z nás. Táto vážna choroba si už nevyberá a ohrození ňou sú nielen starší občania, ale aj celkom malé deti hneď po narodení. Novotvary mozgu, leukémie, zhubné nádory obličiek sú u detí najčastejšie. Zdravotníctvo už pomaly nie je vstave hradiť náklady za vysoko náročné operačné zákroky v boji proti novotvarom. Zúfalé prosby o pomoc rodičov nešťastných dvoj–trojročných detí o finančnú pomoc pri záchrane života hovoria samy za seba. Žiaľ, sponzorstvo v našich terajších podmienkach ekonomiky nemôže vyriešiť pomoc tisíckam nešťastníkov postihnutých zhubnou chorobou. Aids Je vírusová infekcia prenášaná priamym kontaktom s infikovanými telesnými tekutinami- napríklad krvou, spermiami, pošvovým sekrétom, a meterským mliekom. Najčastejšou cestou prenosu je pohlavný styk, nasledujú kontaminované injekčné striekačky a v niektorých krajinách aj krvné transfúzie. V Afrike a Ázii, kde sa ochorenie šíri predovšetkým heterosexuálnym stykom, je infekcia o niečo častejšia u žien ako u mužov. V Slovenskej republike bolo v roku 2001 evidovaných 148 HIV pozitívnych, z toho 50 cudzincov, medzi ktorými prevládajú ľudia z východnej Európy nakazený pri užívaní drog. Najväčší počet prípadov sa vyskytuje medZatiaľ čo spočiatku infekcia postihovala predovšetkým homosexuálnych mužov, v súčasnosti predstavuje heterosexuálny prenos asi tretinu prípadov, pričom ženy tvoria asi pätinu nakazených. Infekcia sa u nás prenáša asi v 82 percentách sexuálne, medzi narkomanmi je infikovaných minimum prípadov. V USA bolo od roku 1981 evidovaných viac ako 700 000 nových prípadov, z toho asi 85 percent mužov. 25 percent prípadov tvoria narkomani, ktorí používajú spoločnú injekčnú ihlu, z nich je 75 percent mužov. Rastie počet nakazených žien. Ženy sú dva razy vnímavejšie na prenos vírusu heterosexuálnym stykom ako muži. U detí, ktoré sa narodia matkám s HIV, je 35 percentná pravdepodobnosť nakazenia týmto ochorením. Narkománia, Alkoholizmus a Fajčenie Život človeka sprevádzajú mnohé, neraz katastroficky vyhrotené udalosti: raz osobné tragédie alebo prírodné katastrofy. Do tohto výpočtu treba zahrnúť aj spoločenské katastrofy, ktoré doľahnú na ľudí oveľa nástojčivejšie ako prírodné úkazy či osobné nešťastia. Sú to napríklad vojny, nezamestnanosť a rôzne iné. Pri pracovnej činnosti a pri prenikaní do zákonitostí prírody objavili ľudia rastliny, ktorých požitie podporovalo a uvoľňovalo fantáziu a pomáhalo im ľahko a rýchle uviesť sa do stavu blaženosti. . Ópium obsahovalo celý rad alkaloidov, ktoré sa podarilo izolovať. Medzi ne patrí predovšetkým morfín, ktorý na začiatku 19. storočia izoloval istý lekárnik. Prášok extrahovaný z ópia nazval podľa gréckeho boha spánku morfín (morfium). Na jednej strane to síce znamenalo objav významného lieku odstraňujúceho neznesiteľné bolesti, lenže na druhej strane sa už vtedy dokázala silná jedovatosť tejto látky a nebezpečenstvo návyku. Keď sa toto zistilo, začala sa hľadať podobná látka, ktorá by mala približne rovnaké terapeutické účinky, len bez nebezpečenstva návyku. Roku 1875 objavili heroín (diacetylmorfín) a roku 1898 ho zaviedli do praxe ako náhradu za kodeín a morfín. Heroín mal znamenité analgetické účinky, potláčal kašeľ, po jeho nasadení vymizli abstinenčné príznaky morfinistov. Onedlho sa však dokázala jeho vysoká jedovatosť a miznutie abstinenčných príznakov u morfinistov nespôsobovalo nič iné, ako jeho vysoká návykovosť. Preto sa heroín už roku 1925 dostal pod ópiový zákon. Roku 1903 syntetizoval chemik Emil Fischer látku veronal, ktorú potom klinicky vyskúšal internista Mering. Tým sa otvorila éra barbiturátov, v ktorej sa syntetizovali celé desiatky derivátov kyseliny barbiturovej. Aj v tomto prípade sa však história opakovala. Objavili účinný liek, ktorý odstraňoval utrpenie nespavosti, významne pomáhal pri liečení epilepsie, no po jeho užívaní sa vytváral návyk. Najviac výstrah upozorňujúcich na návyk na barbituráty sa vynorilo v 30. rokoch. Zázračná rastlina koka zaujala Európanov až roku 1531. Až v 19. storočí sa správy o kokových listoch a ich účinkoch stávali konkrétnejšie. Roku 1860 bol objavený účinný alkaloid kokaín. Kokaín sa nachádza v listoch juhoamerickej rastliny Erythroxylon coca v množstve asi pol percenta. Z Južnej Ameriky sa rastlina dostala aj do ostatných častí sveta, najmä do rovníkových oblastí. Inkovia pokladali túto rastlinu za božskú, preto sa mohla užívať len pri náboženských obradoch. Až neskôr sa dostali do každodenného používania. Kokové listy sa zvyčajne žujú a množstvo použitých listov závisí od toho, aký účinok chce kokainista dosiahnuť. Heroín - polosyntetická látka diacetylmorfín. Patrí medzi opiáty, ktoré sa pôvodne vyrábali z maku. Čistý heroín je biely, na čiernom trhu sa však vďaka rôznym prímesiam predáva vo forme hnedého prášku. Heroín sa najčastejšie fajčí, inhaluje alebo injekčne pichá do žily. Na čiernom trhu stojí gram od 1000 - 1500 Sk. Poulične sa nazýva aj štof, herák, háčko. Po užití heroínu nastáva pocit pohody, bezstarostnosti, nastáva pokojný stav podobný sneniu. Pri vnútrožilovom pichnutí sa dostavuje 10- 30minútový ,,flash“ - návaly obrovského šťastia, radosti a pocit absolútneho uvoľnenia. Neskôr nervozita, podráždenosť až agresivita, pocit úzkosti, abstinenčné stavy. Najväčším rizikom je predávkovanie, pri ktorom nastáva smrť udusením. K úmrtiu môže dojsť aj po prvej dávke- zvyčajne nie je známe, aké percento heroínu a aké prímesi látka obsahuje. Aj reakcia organizmu na dávku je individuálna. Heroín je vysoko návyková látka, závislosť môže vzniknúť už po niekoľkých dávkach. Tak ako u všetkých drog podávaných injekčne, hrozí riziko prenosu infekčných chorôb hlavne hepatitíd a HIV/AIDS a pri používaní nesterilných ihiel a striekačiek môže dojsť k infekcii krvi a zápalu srdcového tkaniva a žíl. Závislosť sa prejaví chudnutím, triaškou, nespavosťou, nechuťou do jedla, stratou záujmu o sex, podráždenosťou, náladovosťou a vôbec celkovou zmenou osobnosti.