Z histórie vývoja inštitútu verejného ochrancu práv Výraz ,,ombudsman“ je švédskeho pôvodu. Funkciu ombudsmana zriadil švédsky kráľ Karol XII. Zárodkom tohto pojmu je stredoveké slovo ,,umbup“ (moc, autorita), ktoré pravdepodobne pochádza z islandčiny. ,,Ombud“ označuje osobu, ktorá koná v záujme iných. Inštitút ombudsmana bol prvýkrát zakotvený vo švédskej ústave roku 1809. Inštitút ombudsmana od počiatku jeho existencie sa chápe ako ústavný orgán, vykonávajúci kontrolu nad činnosťou exekutívy a ďalších orgánov. Súčasne sa chápe ako aj úrad na ochranu právomocí orgánov štátnej správy a samosprávy. Inštitút ombudsmana je zriadený takmer v 70 štátoch sveta. Európskym ombudsmanom je P. Nikiforos Diamandouros, bývalý grécky národný ombudsman. Bol zvolený Európskym parlamentom a funkciu vykonáva od 1. apríla 2003. Parlament zvolil prvého Európskeho ombudsmana v roku 1995.   Všeobecne o ombudsmanovi Verejný ochranca práv nemá donucovaciu moc, stojí mimo štátnych mocí a pôsobí silou svojej autority. Inštitút ombudsmana v demokratickej spoločnosti je miestom, kde občania môžu v odôvodnených prípadoch vyjadriť svoj nesúhlas alebo problémy pri styku najmä s orgánmi verejnej správy. Je predovšetkým inštitucionálnym hovorcom občanov vo vzťahu k štátnym orgánom. Plní tiež funkciu sociálno – psychologickú. Funkcia ombudsmana je osvedčená inštitúcia na tlmenie konfliktov medzi občanmi a štátom. Všeobecne ho možno charakterizovať takto: vždy pomáha občanovi v styku so správou, pôsobí na a správnosť a korektnosť administratívneho konania, je činný na základe sťažnosti, alebo na základe vlastnej iniciatívy, na plnenie svojich úloh má veľmi rozsiahle práva na informácie, čiže štátne orgány sú povinné mu poskytovať informácie. Verejným ochrancom sa môže stať iba osoba, ktorú navrhne najmenej 15 poslancov NR SR a ktorá zároveň nie je členom politickej strany, v deň voľby dosiahla vek 35 rokov a má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, je bezúhonná a jej vzdelanie, schopnosti, skúsenosti a morálne vlastnosti dávajú záruku, že funkciu verejného ochrancu práv bude riadne vykonávať, má trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súhlasí s voľbou za verejného ochrancu práv. Funkčné obdobie je päťročné. Rozsah pôsobnosti ombudsmana: Pôsobnosť verejného ochrancu práv sa, podľa § 3 zákona č. 564/2001 Z. z. o verejnom ochrancovi práv v platnom znení (ďalej len "zákon"), vzťahuje na orgány štátnej správy, orgány územnej samosprávy, právnické osoby a fyzické osoby, ktoré podľa osobitného zákona rozhodujú o právach a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy alebo do práv a povinností fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy inak zasahujú.   Negatívne vymedzenie - pôsobnosť verejného ochrancu práv sa nevzťahuje na Národnú radu SR, prezidenta, vládu, Ústavný súd, Najvyšší kontrolný úrad, spravodajské služby, na rozhodovacie právomoci vyšetrovateľov Policajného zboru, prokuratúru a na súdy s výnimkou orgánov riadenia a správy súdov a dôvodov predpokladajúcich disciplinárne previnenie sudcu.   Spôsob činnosti ochrancu: Pri ochrane práv a slobôd fyzických a právnických osôb ochranca: 1, Prešetruje postup orgánov verejnej správy. 2. Podáva upozornenia orgánom verejnej správy na nesúlad ich konania, rozhodnutia alebo nečinnosti s právnym poriadkom SR alebo s princípmi demokratického a právneho štátu spolu s odporúčaniami na urobenie nápravy. 3. Podáva návrh na začatie správneho konania alebo vstupuje do začatého správneho konania. 4. Orgánom verejnej správy a NR SR podáva podnety na zmenu všeobecne upravujúcich vnútorné pomery orgánov, ktorý ich vydal. 5. Vypracúva a publikuje správy o svojej činnosti. Podanie podnetu   Verejný ochranca práv môže konať na základe podnetu fyzickej osoby alebo právnickej osoby alebo z vlastnej iniciatívy. Podnet môže byť podaný písomne, ústne do zápisnice, telegraficky, telefaxom alebo elektronickou poštou. Z podnetu musí byť, podľa § 13 zákona, jasné, akej veci sa týka, proti ktorému orgánu verejnej správy smeruje a čoho sa podávateľ domáha (t. j. čo chce podaním podnetu dosiahnuť). Ak podnet nemá predpísané náležitosti, verejný ochranca práv bezodkladne vyzve podávateľa podnetu, aby, v určenej lehote, ktorá nesmie byť kratšia ako sedem dní, neúplný alebo nejasný podnet doplnil alebo spresnil. Poučí ho aj o tom, ako treba doplnenie alebo spresnenie urobiť a zároveň ho poučí o tom, že ak v danej lehote podnet nedoplní alebo nespresní a tým nie je možné v jeho vybavovaní pokračovať, podnet sa odloží. O týchto následkoch musí podávateľa podnetu poučiť. Ak si adresát nevyzdvihne výzvu podľa prvej vety do troch dní od jej uloženia na pošte, posledný deň tejto lehoty sa považuje za deň doručenia, aj keď sa adresát o uložení nedozvedel. V prípade, ak v podnete podávateľ uvedie len adresu na elektronickú poštu, výzva podľa prvej vety sa považuje za doručenú uplynutím troch dní odo dňa jej odoslania, aj keď sa adresát o nej nedozvedel. Verejný ochranca práv je povinný zachovávať mlčanlivosť vo veciach ochrany osobnosti o ktorých sa dozvedel pri výkone svojej funkcie, a to aj po skončení svojej funkcie. Povinnosti mlčanlivosti môže verejného ochrancu práv zbaviť predseda národnej rady, to neplatí, ak ide o osobné údaje (§ 12).   Utajenie totožnosti, anonymný podnet   Ak podávateľ podnetu požiada verejného ochrancu práv, aby sa jeho totožnosť utajila, alebo ak je jej utajenie v záujme vybavenia podnetu, pri vybavovaní podnetu sa postupuje len na základe odpisu podnetu, v ktorom sa neuvádzajú osobné údaje. Každý zúčastnený na vybavovaní podnetu, komu je totožnosť podávateľa podnetu známa, je povinný o nej zachovať mlčanlivosť (§ 13).Ak podávateľ podnetu požiadal o utajenie svojej totožnosti, ale charakter podnetu neumožňuje jeho vybavenie bez uvedenia niektorého z osobných údajov, treba ho o tom bezodkladne upovedomiť. Zároveň ho treba upozorniť, že vo vybavovaní podnetu sa bude pokračovať len vtedy, ak v určenej lehote písomne udelí súhlas s uvedením určitého potrebného údaja o svojej osobe.Podnet, v ktorom podávateľ podnetu neuvádza svoje meno, priezvisko a adresu - anonymný podnet, nemusí verejný ochranca práv vybavovať. Písomný podnet osoby, ktorá je pozbavená osobnej slobody, alebo osoby, ktorej osobná sloboda je obmedzená a ktorý je adresovaný verejnému ochrancovi práv, nepodlieha úradnej kontrole.     Postup pri vybavovaní podnetu   Verejný ochranca práv podnet, v súlade s § 14 zákona, preskúma. Ak zistí skutočnosti nasvedčujúce tomu, že v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova alebo v cele policajného zaistenia je nezákonne držaná osoba, túto skutočnosť bezodkladne oznámi príslušnému prokurátorovi ako podnet na postup podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre a upovedomí správu takého miesta a dotknutú osobu. Pri vybavovaní podnetu je verejný ochranca práv oprávnený vstupovať do objektov orgánov verejnej správy, vyžadovať od orgánu verejnej správy, aby mu poskytol potrebné spisy a doklady, ako aj vysvetlenie k veci, ktorej sa podnet týka, klásť otázky zamestnancom orgánu verejnej správy, hovoriť aj bez prítomnosti iných osôb s osobami, ktoré sú zaistené v miestach, kde sa vykonáva väzba, trest odňatia slobody, disciplinárne tresty vojakov, ochranné liečenie, ochranná výchova, ústavné liečenie alebo ústavná výchova a v celách policajného zaistenia.   Orgány verejnej správy sú povinné na žiadosť verejného ochrancu práv: poskytnúť mu informácie a vysvetlenia, umožniť mu nahliadnutie do spisu alebo požičať mu spis, predložiť mu písomné stanovisko ku skutkovým a k právnym otázkam, vysporiadať sa s dôkazmi, ktoré navrhne, vysporiadať sa s opatreniami, ktoré navrhne, vykonať opatrenia, ktoré navrhne v prípade ich nečinnosti, ak vykonanie takých opatrení vyplýva zo zákona alebo z iného všeobecne záväzného predpisu, umožniť mu prítomnosť na ústnom prejednávaní a klásť účastníkom konania a osobám zúčastneným na prejednávaní otázky. Ak sa zistí, nedošlo k porušeniu základných práv a slobôd, verejný ochranca práv písomne o tom upovedomí podávateľa podnetu a orgán verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje.   Ak sa preukáže, že došlo k porušeniu základných práv a slobôd, verejný ochranca práv oznámi výsledky vybavenia podnetu spolu s návrhom opatrení orgánu verejnej správy, proti ktorého postupu, rozhodovaniu alebo nečinnosti podnet smeruje. Tento orgán je povinný do 20 dní odo dňa doručenia výzvy na prijatie opatrení oznámiť verejnému ochrancovi práv svoje stanovisko k výsledkom vybavenia podnetu a prijaté opatrenia. Ak verejný ochranca práv nesúhlasí so stanoviskom orgánu verejnej správy alebo považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť nadriadenému orgánu, a ak takého niet, vláde Slovenskej republiky.   Nadriadený orgán verejnej správy, proti ktorému podnet smeruje, ak takého orgánu niet, vláda Slovenskej republiky sú povinní oznámiť verejnému ochrancovi práv do 20 dní odo dňa doručenia jeho vyrozumenia opatrenia, ktoré vo veci prijali. Ak verejný ochranca práv považuje vykonané opatrenia za nedostatočné, oznámi túto skutočnosť národnej rade alebo ňou poverenému orgánu. Verejný ochranca práv písomne upovedomí o výsledkoch vybavenia podnetu a o prijatých opatreniach podávateľa podnetu a osobu, ktorej základné práva a slobody boli konaním, rozhodovaním alebo nečinnosťou orgánov verejnej správy porušené (§ 22). Sídlom verejného ochrancu práv je Bratislava. Kancelária verejného ochrancu práv sídli na Nevädzovej 5, P.O.BOX 1, 820 04 Bratislava 24.