Vypracovala: Mgr. Zuzana Szocsová




Zemský povrch je pokrytý 71 percentami vody. Preto planétu Zem často nazývame aj modrou planétou. Vody zastúpené na zemskom povrchu delíme na slané - moria a oceány (97%) a sladké (3%) – rieky, jazerá, pramene, potoky, rybníky atď.

Najväčším znečisťovateľom vody je človek. Celková svetová spotreba sladkej vody vzrástla v r. 1950-1990 približne 3,5-krát. V súčasnosti je jej ročná spotreba takmer 4000 miliárd m3. (http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/21292/znecistovanie-vody)

Voda je znečistená ak :

1. je kyslá alebo zásaditá

2. obsahuje organické látky, ktoré môžu hniť, zapáchať a

spôsobovať infekcie

3. sú v nej prítomné toxické látky

4. obsahuje mikróby

5. obsahuje odpady


Zásoby vody sú znečisťované odvetviami priemyslu – ropa, ropné produkty, organické a anorganické látky,  poľnohospodárstvom – umelé hnojivá, pesticídy, dopravou - exhaláty a sídlami – produkujú tuhý aj tekutý odpad..


MORSKÉ VODY


Morské vody – morské ekosystémy sú veľmi dôležité a významné. Ľuďom poskytujú: 1. zdroj potravy – morské ryby, ustrice 2. možnosť dopravy – námorná doprava.


Znečisťovanie morskej vody je spôsobené:


  1. pritekajúcimi riekami. V ústí veľkých riek býva často more znečistené a život v ňom úplne zničený. Je to spôsobené úbytkom kyslíka, ktorý je nevyhnutný pre každú formu života v moriach. Množstvo kyslíka klesá zvýšenou oxidáciou škodlivín, ktoré sú prítomné v pritekajúcich ramenách riek. Pritekajúca rieka prináša rôzne množstvá odpadov. Pokiaľ je ich obsah malý baktérie , ktoré sú prítomné vo vode ich rozložia na neškodlivé látky ako oxid uhličitý, vodu a nitráty . Úbytok kyslíka je spôsobený nadmerným množstvom odpadových látok. Keďže baktérie sa snažia ich čo najviac odbúrať, spotrebujú pri tom procese aj viacej kyslíka. Keď hladina kyslíka vo vode klesne pomerne nízko dochádza k odumieraniu živočíchov a aj baktérií, ktoré sa podieľajú na rozklade škodlivín.

 

Zdroj: http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/znecist.htm

Na obrázku prvom je znázornená situácia keď vo vode nie je žiadna znečisťujúca látka. Na obrázku druhom je šípkou označený prívod dusičnanov a fosforečnanov, ktoré spôsobujú, že dochádza k premnoženiu vodných rastlín. Biologický odpad, ktorý produkujú baktérie vďaka prítomnosti odpadových látok a zvyšky znečisťujúcich látok pôsobia na rastliny ako hnojivo. Ak je množstvo rastlín a prichádzajúceho odpadu privysoké dochádza k rapídnemu zníženiu kyslíka, a tým pádom aj k hynutiu živočíchov. Najprv dochádza k hynutiu rýb a potom postupne hynie všetko živé.


  1. Ropnými tankovými loďami. Ak pri preprave ropy dôjde k poškodeniu lode( k havárii), dochádza tým k úniku veľkého množstva ropy do morskej vody. Ropa má menšiu hustotu ako voda a udržiava sa na hladine mora, kde vytvára ropnú škvrnu. Ropná škvrna, ktorá vznikne môže byť veľká až 10 km2 a vytvára nepriepustnú vrstvu. Má negatívne účinky na flóru a faunu oceánov a morí. Pokrýva pláže a zahynie v nej veľa morských vtákov. Ropa je zmes uhľovodíkov a jej spracovaním (destiláciou) sa získava petrolej, benzín a iné.

Ropa sa do morskej vody dostáva nie len pri preprave ropy tankermi ale aj pri čistení tankerov. ( to predstavuje 33 000 ton ropy ročne) V roku 1978 havarovala loď a pri tejto havárii sa do mora vlialo 60000 ton ropy. Povlak ropy sa naďalej presunul prístavov a pobrežných mestečiek. Na začiatku sa ropa rozširovala po 72 kilometroch mora, po mesiaci povlak pokryl až 300 kilometrov a o ďalšie dva mesiace to kleslo na 220 kilometrov. Ropa sa udržala až do zimy, keď zaberala 100 km morskej hladiny, na ďalšiu jeseň už “len“ 50 km. Jazerá, do ktorých ústilo more, boli na tom horšie, tam sa ropa udržala 5 až 9 rokov. Najviac bolo more znečistené prvých 11 dní. Potom sa znečistenie činnosťou ľudí zmenšilo na polovicu. More bolo schopné rozložiť 5 percent ropy, ďalšia ropa bola prirodzene zahrabaná do piesku, alebo zničená príbojom na skalách. Najviac na to doplatili živočíchy v okolí 50 kilometrov havárie v čase stroskotania. Všetky organizmy uhynuli, aj zvieratá žijúce v blízkosti pláže. Stovky kilometrov mora vyhadzovalo na hladinu mŕtve živočíchy. Počet drobných živočíchov sa zredukoval o 30 až 50 percent. Vtáky, poškodené ropou stratili tuky a uhynuli zamrznutím, alebo sa priamo otrávili ropou. Niektoré druhy mali dlhodobé problémy s rozmnožovaním. Malo to dopad aj na ľudí. Bol znečistený zdroj pitnej vody, úplne klesol rybolov, ktorý tam nebol možný desiatky rokov. Ryby uhynuli ihneď, nepohyblivé, odolnejšie živočíchy ako ustrice boli pre konzumáciu jedovaté, v tom období ich bolo zničených 6 000 ton živej váhy. A i tie živočíchy, čo prežili, žili po celý zvyšok svojho života s rakovinou alebo neoplazmou, ktorá sa prenášala na ďalšie generácie.( http://referaty-seminarky.sk/ekologicke-katastrofy-spsobene-chemiou/)


3. Lodná doprava – vypúšťanie ropných odpadových produktov z lodí do mora. Vedci predpokladajú, že 2/3 povrchu morí je pokrytých tenkou vrstvou ropných produktov, ktorá zabraňuje výmene plynov medzi morským prostredím a vzduchom, obmedzuje prenikanie slnečného žiarenia do povrchových i hlbších vrstiev vody.

Medzi najviac znečistené moria patrí Stredozemné more a Baltické more.


Sladkovodné ekosystémy


Sladké vody delíme na: 1. povrchové vody

 2. podzemné vody.


Povrchové vody (rybníky, pramene, vodné nádrže, jazerá , rieky,..) sú znečisťované najmä:

  1. priemyslom – toxické látky, chemikálie, chladiace vody z energetického priemyslu ( sú teplejšie ako prirodzené vody a spôsobujú pokles množstva kyslíka, čím ohrozujú prirodzené spoločenstvá, ktoré sa v danej oblasti vyskytujú – tepelné znečistenie) , odpadové vody – zvyšujú obsah dusíkatých látok a látok, ktoré obsahujú fosfor – eutrofizácia. Eutrofizáciu spôsobuje úbytok kyslíka a premnoženie baktérií a siníc, čo sa často prejavuje zeleným sfarbením vody (vodný kvet). Pri nedostatku kyslíka hynú vodné organizmy a pri ich hnití sa produkuje veľké množstvo metánu, amoniaku a zlúčenín síry, ktoré pôsobia jedovato. Voda následne zapácha a jej využitie je obmedzené. Priemyselné chemikálie ako napríklad oleje, kyseliny či farbivá sú toxické pre zvieratá , rastliny a baktérie vo vode. Čistiace prostriedky , ktoré sa dostávajú do povrchových vôd vytvárajú na povrchu vôd penu, ktorá je toxická pre zvieratá.

  2. poľnohospodárstvom - používanie umelých hnojív a pesticídov. Umelé hnojivá sú prostredníctvom dažďov zmývané do riek a jazier, čo vedie k premnoženiu baktérií a ich následnému hynutiu v dôsledku nízkej hladiny kyslíka. ( baktérie ho všetok spotrebujú).

  3. odpadmi z ľudských sídel – odpady z aglomerácií obsahujú najmä dusíkaté látky , chemikálie z domácností. Vysoký obsah dusíka v pitnej vode je veľmi nebezpečný pre dojčatá – dusíkaté látky rozkladajú hemoglobín na nefunkčný methemoglobín.


Podzemné vody


Podzemné vody sú znečisťované hlavne povrchovými vodami a látkami , ktoré sa vyplavujú z pôdy.


Vodu z hľadiska čistoty môžeme deliť do piatich skupín:

I.a - veľmi čistá voda

I.b – čistá voda

II. – znečistená voda

III – silne znečistená voda

IV. – veľmi silne znečistená voda


Aj keď vodné ekosystémy disponujú samočistiacou schopnosťou , ktorej podstata je založená na odbúravaní škodlivých látok vodnými organizmami , je potrebné aj čistenie inou formou.



Zopakujte si!!!

1. Ktoré odvetvia hospodárstva znečisťujú vodné ekosystémy?

Vodné ekosystémy znečisťuje hlavne priemysel, poľnohospodárstvo a odpady.

2. Charakterizuj pojem eutrofizácia vody.

Eutrofizácia nastáva ak sa vo vodnom ekosystéme zvýši obsah dusíkatých látok a látok, ktoré obsahujú fosfor.

Spôsobuje ju zníženie množstva kyslíka vo vode. Následne dochádza k premnoženiu baktérií a siníc, čo spôsobuje aj sfarbenie vody na zeleno.


3. Vymenuj 5 tried, podľa ktorých sa charakterizuje čistota vody.

I.a - veľmi čistá voda

I.b – čistá voda

II. – znečistená voda

III – silne znečistená voda

IV. – veľmi silne znečistená voda




Požitá literatúra : Prehľad biológie, Kolektív autorov, SPN, 1997

http://referaty.atlas.sk/prirodne-vedy/ekologia/21292/znecistovanie-vody

http://www.infovek.sk/predmety/chemia/externe/majka/znecist.htm

http://referaty-seminarky.sk/ekologicke-katastrofy-spsobene-chemiou/