Pri veľkých vzdialenostiach na seba telesá pôsobia hlavne príťažlivou - gravitačnou silou. Jej veľkosť rastie s hmotnosťou telies na seba pôsobiacich a klesá s druhou mocninou ich vzájomnej vzdialenosti. Oblasť, kde gravitačná sila pôsobí, nazývame gravitačné pole. Vysvetlime si ako súvisí tvar dráh dvoch telies, navzájom na seba pôsobiacich gravitačnou silou. Jedným telesom nech je kameň, druhým Zem (bez atmosféry, ktorá by inak kameň brzdila). Zo skúsenosti vieme, že čím väčšou rýchlosťou hodíme kameň (vodorovne), tým ďalej doletí. Pri hádzaní kameňa však neuvažujeme zakrivenie Zeme. Keby sme ho ale hodili dostatočne rýchlo (8km/s = 1. kozmická rýchlosť), padal by k Zemi o rovnakú hodnotu, o ktorú sa pred ním zakrivuje Zem. Prejaví sa to tak, že kameň má stále rovnakú výšku nad rovným povrchom Zeme: obieha po kružnici (preto kameň a všetky družice krúžiace okolo Zeme na ňu nepadnú). Ak ho hodíme ešte rýchlejšie (8 až 11 km/s), začne sa od povrchu Zeme vzďaľovať, no tým klesá jeho rýchlosť (s výškou rastie potenciálna energia kameňa a klesá kinetická – zákon zachovania energie). Preto sa kameň v istom bode prestane od Zeme vzďaľovať a začne na ňu padať. Jeho rýchlosť znova rastie, až pri najmenšej vzdialenosti od Zeme bude rovná tej, akou sme ho hodili: obieha po elipse. Pri vyššej rýchlosti ako 11 km/s (2. kozmická rýchlosť) by sa kameň už nikdy nevrátil, lebo by unikol zemskej gravitácii. Treba si uvedomiť ešte jeden fakt. Kameň v skutočnosti neobieha Zem, ale spolu so Zemou obieha ich spoločné ťažisko. Pomer ich rýchlostí priamo súvisí s pomerom hmotností kameňa a Zeme (preto hovoríme, že planéty obiehajú okolo Slnka, mesiace okolo planét). Keby mal nami hodený kameň vyššiu hmotnosť (napr. ako Mars), bolo by zjavné, že obe telesá obiehajú okolo ich spoločného ťažiska (napr. hviezdy v dvojhviezdom systéme). Takto sa pohybujú telesá v Slnečnej sústave, hviezdy v Galaxii, galaxie vo vesmíre. Planéty obiehajú okolo Slnka takmer v jednej rovine a rovnakým smerom, podobne aj väčšina ich mesiacov a telies Hlavného aj Edgeworth-Kuiperovho pásu. Zvyšné mesiace, planétky a takmer všetky kométy sa pohybujú po rôzne orientovaných dráhach.