Prvohory (paleozoikum) • sú vlastne dvoma samostatnými celkami, ktoré (vzhľadom na kontinuitu historického vývoja organizmov) tradične spájame do jednej éry. Počas starších prvohôr (kambria až devónu) prebehlo v zemskej kôre niekoľko horotvorných procesov, ktoré rozšírili plochu pevninských blokov a čiastočne ich i spojili do väčších kontinentov. Súčasné kontinenty južnej pologule a Indie boli spojené do jedného kontinentu nazývaného Gondwana. V starších prvohorách sa už celkom bežne vyskytovali bezstavovce. Trilobity sa objavili už v kambriu. Neskôr dochádza k rozšíreniu mäkkýšov a kôrovcov. Prvé bezčeľustné stavovce podobné rybám sa objavili v ordoviku. V silúre život prenikol na súš, objavili sa prvé suchozemské rastliny, v devóne aj prvý suchozemský hmyz a obojživelníky. Nové horotvorné procesy značne zmenili na začiatku mladších prvohôr (v karbóne) konfiguráciu pevnín a morí. Vplyvom mnohých rozsiahlych poklesov zemskej kôry vznikli plytké jazerné a morské (šelfové) panvy bohato osídlené hustou vegetáciou a živočíchmi. V perme začali vznikať rozličné formy plazov, z rastlín dominovali paprade a ihličnaté lesy. Nahromadením rastlinnej hmoty vznikli sloje čierneho uhlia (odtiaľ názov útvaru - karbón). V spodných uloženinách mladších prvohôr Gondwany sa našli stopy zaľadnenia. Tak a teraz si popíšeme jednotlivé obdobia prvohôr. Perm • Trval približne 55 miliónov rokov. V tomto poslednom období sa výrazne menila klíma, a to v dôsledku zväčšovania súší a stúpania priemernej nadmorskej výšky. Hlavným určovacím znakom pre hranicu Karbonu a Permu je výskyt rastlín, hlavne niektorých významných druhov. V spodnom Permu, keď ešte prevládali rastliny výtrusné a kapraďosemenné. Vo vrchnom perme prevládali rastliny nahosemenné, medzi nimi môžeme vypozorovať aj priamych predkov rastlín z druhohôr. V tomto období sa darilo najmä ihličnatým rastlinám. V permu dochádzalo ku striedaniu období sucha a vlhka. Počas vlhkých periód v okolí jazierok rástlo nesmierne množstvo najrôznejších foriem rastlín. Karbon • „ Vek uhlia" Doba jeho trvania sa odhaduje na cca 65 miliónov rokov. Práve v tomto období vznikalo v bažinatých oblastiach čierne uhlie z kameňov plavúňov a prasličiek. V karbónu bola na našom území tropická klíma o čom okrem flóry svedčí aj fauna. Hlavnú zložku vegetácie tvorili stromovité plavúne. V strednom karbónu sa objavujú aj nahosemenné rastliny a prvé ihličnany. Ďalším veľmi významným typom rastlín bol tzv. kordaity, až 30 metrov vysoké stromy. Ku koncu karbónu nastáva suchá klíma a má za následok vymretie niektorých rastlinných skupín(napr. Stromovité kapradiny). Devón • „Vek rýb" Toto obdobie trvalo približne 50 miliónov rokov. V Devóne rastliny definitívne rastliny dobili súš. V moriach dominujú ryby. Vyvíja sa prvý sa prvý hmyz. Na zem vyliezajú prvé obojživelníky. Je utvorená ozónová vrstva. Rastlinám sa postupne tvoria cievy s tvrdými stenami, pokožka s prieduchmi. Silúr • Začal v roku 435 do roku 410. Toto obdobie je typické tým, že´naše územie sa posunulo k severu smerom k rovníku, takže do teplejších krajov. Hlavná udalosť tohto obdobia je kaledonské vrásnenie, ktoré sa nášho územia netýkalo. Vznikajú prvé čelustnaté ryby. V silúre prebiehal aj rozvoj koralových útesov. Na súši sa objavujú prvé drobné rastliny. Silúrske horniny sa niekedy nazývajú aj ordovické. Zachovali sa najmä v Barrandienu. V Silúre prebiehala aj búrlivá sopečná činnosť. Pre Silúr sú na našom území typické jemnozrnné čierne bridlice. S postupným otepľovaním vznikli aj vápence. Ordovik • Je to obdobie od 490 do 435 miliónov rokov pred súčasnosťou. V tomto období vznikali horniny. Naše územie ležalo v chladnej oblasti južnej pologule, na okraji obrovského kontinentu Gondwany. Dokonca sa hovorí, že na konci Ordoviku bolo bolo niekoľko dôb ľadových. Začali vznikať nové organizmy a to napr.: graptoliti a pílkovité organizmy. Vznikajú prvé kôrovce a prvé rybovité stavovce, ktoré ešte nemajú plutvy a čeľuste. Súvislý pruh hornín sa tiahne približne medzi Prahou a Plzní. V Ordoviku bola hojná sopečná činnosť. Kambrium • Je to prvé obdobie prvohôr. Naše územie sa nachádzalo v miernom pásme južnej pologule pri okraji obrovského kontinentu Gondwany. Doznievali posledné fázy panafrického vrásnenia. Vznikali aj drobné žulové masívy. V mori sa objavilo veľké množstvo foriem bezstavovcov. Medzi nimi dominujú trilobity tie však v priebehu prvohôr vyhynú. Vznikajú aj prvé mäkkýše. Medzi Prahou a Plzní je najvýznamnejšia oblasť, lebo sa tu zachovalo veľa hornín a skamenelín.