Život Ľudovíta Štúra Vedúca osobnosť slov. nár. obrodenia. Narodil sa v Uhrovci v rodine učiteľa. Študoval na nemeckom gymnáziu, neskôr na lýceu v Bratislave. Tu sa stal členom Spoločnosti česko-slovanskej. Bol veľmi aktívny v práci s mládežou- vychádzka na Devín, prehlboval záujem o literatúru. Bojoval proti národnému útlaku, rozvíjal myšlienku slovanskej vzájomnosti. Mládež viedol podľa hesla „veľa tvoriť, málo troviť a učiť sa.“ Pôsobil ako zástupca profesora Palkoviča na Katedre reči a lit. česko-slovenskej. Študoval aj v Nemecku v Halle, po návrate prednášal slovanskú a európsku lit. Keďže sa nevzdal vlasteneckých názorov a vystupoval proti maďarizácii, úrady ho zbavili profesorského miesta (odchod štúrovcov do Levoče). Žil pod policajným dozorom v Modre. Tu aj zomrel na následky zranenia pri poľovačke. Osobnosť Ľudovíta Štúra Publicista (novinár) - vydával prvé slov. noviny - Slovenské národné noviny z lit. prílohou Orol tatranský. Noviny informovali o politike, hospod. a kultúre. Štúr v nich žiadal: - zrušenie poddanstva - zdanenie šľachty - rozvoj obchodu a priemyslu - rozvoj nár. školstva Politik - bol poslancom na uhorskom sneme za mesto Zvolen. Pamätná je jeho Reč na uhorskom sneme - 1847. Aj tu vystupoval za slobodu Slovákov. Žiadal zrušenie poddanstva a rozšírenie nár. školstva. Šlo mu o odstránenie feudalizmu: „My chceme slobodu, to je náš cieľ a svätá naša túžba.“ V máji 1848 v Liptovskom Mikuláši spolu s Hodžom a Hurbanom zostavil Žiadosti slov. národa. Žiadali uplatnenie slovenčiny v úradoch a v školách, samostatnosť Slovenska v rámci Uhorska. Za túto činnosť bol na nich vydaný zatykač. Utiekli do Čiech a tieto žiadosti predniesli na slovanskom zjazde v Prahe. V revolúcii 1848 bojovali Štúrovci na strane Viedne, ale ani Viedeň ich požiadavky nesplnila a revolúcia sa pre štúrovské hnutie skončila neúspechom. Básnik - napísal dve básnické zbierky: Dumky večerní, Spevy a piesne. Dumky večerní sú napísané v češtine. V popredí je smútok z rozporu medzi snom a skutočnosťou. Štúr žiali nad sebou, nad ťažkým údelom ľudu. Vyjadruje lásku k domovu. Vytvoril v nej prvú osobnú aj reflexívnu lyriku. Už v tejto zbierke vidieť jeho odhodlanie bojovať za Slovákov aj za cenu života: „Ať padneme, však padneme, hodní svého rodu, vnukúm naším nabudeme volnost a svobodu.“ Spevy a piesne predstavujú tvorbu z porevolučných rokov. Sú to prevažne elegické básne v ktorých básnik žiali nad stratou blízkych a nad stratou ideálov z mladosti. V epických a lyrických básniach zobrazuje rodný kraj. Jazykovedec - napísal dve jazykovedné diela: 1. Náuka reči slovenskej - zahŕňa gramatiku nového jazyka 2. Nárečja slovenskuo alebo potreba písaňja v tomto nárečí - zdôvodňuje potrebu uzákonenia spisovného jazyka. Podľa neho je jazyk dôkazom samostatnosti a jednoty národa. Slovenčina je krásna, čistá, ľubozvučná, hodná lit. pestovania. Teoretik - s teoretických prác Ľudovíta Štúra sú známe: 1. Slovanstvo a svet v budúcnosti - vyjadril v ňom svoje sklamanie s výsledkov revolúcie 1848-1849. Zamýšľa sa nad slovanskou otázkou a rozvíja myšlienku, že pomoc pre Slovákov môže prísť z cárskeho Ruska ktoré si zachovalo slobodu. 2. O národných piesňach a povestiach plemien slovanských - prejavil v ňom záujem o ľudovú slovesnosť, názory na literatúru. Ľudová slovesnosť je základom literárnej tvorby. Štúr sa zamýšľal nad históriou národov, hovorí, že každý národ sa niečím preslávil (Germáni - hudbou, Románi - mohutnými stavbami). Slovania sa preslávia spevom a piesňami, lebo Slovania sú národom spevným, slovným. Všetko čo Slovan cíti, vyjadrí slovom, piesne sú odrazom duše Slovanov.