Horniny tvoriace zemskú kôru síce vyzerajú pevné a nemenné, ale v skutočnosti sú už 4,6 miliardy rokov v ustavičnom pohybe. Počas svojej existencie prechádza hornina mnohými podobami. Vietor a voda milióny rokov obrusujú vyvreté horniny, ktoré vznikli chladnutím magmy. Rieky potom zvetrané čiastočky odnášajú do morí a oceánov a ukladajú ich na dne. Ich vrstva narastá a tlakom sa z nich stávajú sedimentárne horniny. Tektonické pohyby ich potom niekedy zdvihnú a vzniknú vysoké pohoria. Vysoké teploty a tlaky zvnútra Zeme pretvárajú sedimentárne horniny na horniny metamorfované – napríklad z vápenca vzniká hladký mramor. Pri ešte intenzívnejšej metamorfóze sa z mäkkého grafitu stáva tvrdý diamant. Možné sú však aj iné zmeny – tektonické pohyby v niektorých prípadoch vťahujú horniny späť do plášťa, kde sa znova roztavia na magmu a stanú sa materiálom na vznik ďalších hornín. Stavebné kamene svetaVšetky horniny sveta – do neba čnejúce himalájske štíty, tvrdé dosky čierneho čadiča na Islande i pieskovcové veže v americkom Monument Valley – patria do jednej z troch skupín : 1. Horniny vyvreté, pochádzajúce z magmy, tekutej lávy z vnútra Zeme, ktorá sa na povrch zvyčajne dostáva pri výbuchu sopky. Láva rýchlo chladne, a preto hornina vyvretá týmto spôsobom má jemnú štruktúru. Niektorá magma sa však nedostane až na povrch, ale sa postupne ochladzuje v zemskej kôre a vzniká oveľa hrubozrnnejšia hornina.2. Usadené, sedimentárne horniny. Vznikajú ukladaním piesku, bahna, kalu a iného oveľa hrubozrnnejšieho materiálu. Tlak tieto horniny nakoniec smelí. Eróziou – pôsobením tepla, chladu, vetra a vody – z nich potom vznikajú zaujímavé skalné útvary. Príkladom je Veľký kaňon (Grand Canyon) v Arizone.3. Metamorfované horniny. Vznikli tak, že jestvujúcu horninu premenil tlak a teplota. Napríklad tektonické procesy, ktoré sformovali Alpy, vytvorili v taliansku z usadeného vápenca kararský mramor.Poklady v podzemíZemská kôra nám poskytuje pestré nerastné bohatstvo. Najbežnejšie kovy – železo a hliník – sa takmer vždy nachádzajú vo forme rudy, teda v zoskupení minerálov, v ktorom kov tvorí chemickú zlúčeninu s inými prvkami. Vzácnejšie a cennejšie sú kovy ako zlato, ktoré s inými prvkami nereagujú. Obyčajne sa nachádzajú v čistej podobe a navyše v žilách vo veľkej hĺbke.Drahokamy, ktoré sa vysoko cenia pre ich vzácnosť a krásu pochádzajú z hlbín zemskej kôry. Vznikli pod obrovským tlakom a za vysokých teplôt, čo vytvorilo ich pevnú kryštalickú štruktúru. Sú preto veľmi tvrdé. Najtvrdšou známou prírodnou látkou je diamant. Malé a nedokonalé diamanty, z ktorých sa nedajú vybrúsiť diamanty, sa používajú v priemysle na rezanie a brúsenie.Cyklus hornín Horniny nadobúdajú rôzne podoby. Úlomok horniny môže byť na zemskom povrchu transportovaný do značných vzdialeností, ale aj vnútri zemskej kôry môže putovať hore i dolu. Horniny na povrchu zvetrávajú a ukladajú sa ako sedimenty, ktoré sa neskôr môžu stať súčasťou nových sedimentárnych hornín. Z nich potom vplyvom tlaku a vysokých teplôt vznikajú metamorfované horniny, ktoré sa pri styku s magmou tavia a kužeľom sopky sú opäť vyvrhnuté na povrch. Magma stuhne, premení sa na vyvretú horninu, a hneď ako začne na povrchu zvetrávať, celý cyklus sa začína odznova.Zloženie ZemeTakmer 90 percent hmoty Zeme tvoria štyri prvky – kyslík, kremík, hliník a železo; najrozšírenejšie z nich je železo, ktorá podľa odhadu tvorí asi 90 percent zemského jadra. Avšak v zemskej kôre je železo až štvrté a najčastejším prvkom je tam kyslík. Druhým najhojnejším prvkom v zemskej kôre ja kremík, ktorý je obsiahnutý prakticky vo všetkých horninách, piesku, íle i pôde. Nerasty (minerály)Nerasty sú anorganické rovnorodé prírodniny. Vo všetkých svojich častiach majú rovnaké zloženie, vnútornú stavbu a vlastnosti. Napríklad vápenec a mramor obsahujú biely minerál kalcit. Medzi nerasty patria aj drahé kamene, napríklad diamanty, a rudy, ktoré obsahujú kovy, napríklad železo a hliník. Takmer všetky kovy sa získavajú z rúd.KryštályMnohé nerasty pozostávajú z kryštálov – útvarov s pravidelným usporiadaním atómov a molekúl; rovné strany majú rôzny tvar a veľkosť. Niektoré sa na svetle trblietajú , pretože sú priehľadné a majú hladký lesklý povrch. Každý minerál tvorí kryštály charakteristického tvaru, napríklad hranolu či kocky. Kryštály rastú z roztavených nerastov alebo z nerastov rozpustených v kvapalinách, napríklad vo vode.Najznámejšie horniny:Púšťová ruža – na púšťach a v iných suchých oblastiach vytvára nerast sadrovec plátkovité kryštály, a to tak, že sa z neho odparuje voda a zostanú z nej vrstvičky mineráluHalit – kuchynská (kamenná) soľ je minerál halit, ktorý vzniká odparovaním morskej vody. Podzemné ložiská halitu sú pozostatkami pradávnych soľných jazier. Čistý halit je bezfarebný, no prímesi mu dodávajú napríklad svetloružový odtieň.Tyrkys – tyrkys je modrozelený nerast, ktorého tenké žilky bývajú zapustené hlboko v rôznych horninách. Klenotníci z neho brúsia nádherné drahokamy.Síra – tuhnutím roztavenej síry sa vyzrážajú žlté kryštály. Zo síry sa vyrába guma a rôzne chemikálie; jej veľké podzemné náleziská sa nachádzajú v Spojených štátoch.Galenit – galenit, zlúčenina síry a olova, vytvára kockové kryštály. Je to najdôležitejšia olovnatá ruda a často sa vyskytuje v podobe žíl vo vápenci. Tavením rudy, čiže žíhaním v peci, sa odstráni síra a ostane olovo.Kremeň – kremeň patrí medzi najrozšírenejšie nerasty. Elektronické hodiny a hodinky obsahujú drobné brúsené kúsky kremeňa, ktoré riadia meranie času s veľkou presnosťou.Drahokamy:Zafír a rubín – vysokocennými drahokamami sú kryštály farebných minerálov. Zafíry a rubíny sú odrody nerastu korundu. železo a titán menia korund na modrý zafír, chróm vytvára červený rubín.Opál - vnútri opálov prekrásne prebleskujú dúhové farby. Tieto polodrahokamy obsahujú najmä kremeň, nerast, ktorý sa nachádza v piesku. Opály netreba fazetovať, namiesto faziet rozptyľujú a odrážajú svetlo vnútri opálu drobné guľôčky kremeňa, ktoré mu dodávajú sfarbenie od mliečnobieleho až po čierne. Medzi najcennejšie patria čierne opály. .