Chromozómy v tomto štádiu majú niťový tvar – sú dešpiralizované, preto sa nedajú pozorovať voľným okom. Dálšie zmeny jadra a chromozómov možno opísať v M- fáze (fáza mitotického delenia), ktorá pozostáva zo štyroch fáz: profáza, meofáza, anafáza a telofáza. Profáza - Chromozómy sa skracujú, hrubnú, nastáva ich špiralizácia. Stávajú sa viditeľným pod mikroskopom. - Rozpúšťa sa jadrová membrána. - Zaniká jadierko - Objavuje sa deliacé vretienko. - Centriol sa delí a každá polovica putuje na opačný pól bunky. Metafáza - Vrcholí špiralizácia chromozómov, sú najlepšie pozorovateľné. - Dvojchromatidové chromozómy sú zoradené do centrálnej roviny a postupne sa pozdĺžne rozdelia na dve dcérske chromatidy spojené centromérou. - Na centroméru sa naviažu vlákna deliaceho vretienka. Anafáza - Skracovaním vlákien deliaceho vretienka sa jednochromatidové chromozómy ustupujú k pólom Telofáza - Je opak profázy. - Zaniká deliace vretienko. - Chromozómy sa dešpiralizujú. - Objavuje sa jadierko. - Objavuje as jadrová membrána. - Zaniká mitotický aparát. - Bunka má dve jadrá V rastliných bunkách sa z vezikúl Golčigo aparátu vytvorí priehradka, ktorá sa nazýva plazmatická platnička, ktorá delí bunku na dve časti. Karyokinéza končí obnovením štruktúry jadra a následné cytokinéza - rozdelenie materskej bunky na dve samostatné dcérske bunky s tým istým počtom chromozómov, ako mala materská bunky. Meióza- redukčné delenieje osobitný spôsob delenia buniek, pri ktorom nastáva redukcia – zmenšenie počtu chromozómov na polovicu. Preto je meióza jediný možný spôsob vzniku pohlavných buniek – gamét. Meióza prebieha v dvoch po sebe nasledujúcich delenia. Prechádza podobne ako mitóza štádiom profázy, metafázy, anafázy a telofázy. Prvá fáza je redukcia počtu chromozómov na polovicu, preto sa nazýva heterotypické. Druhé delenie sa nazýva homeotypické, počet chromozómov sa nemení, takže je podobne ako normálna mitóza. Heterotypické delenie – začína po skončení interfázy, ktorej výsledkom je replikacia DNA a vytvorenie dvojchromatidových chromozómov. Samotné delenie pozostáva zo štyroch fáz. V profáze sa chromozómy stávajú viditeľné a párovaním homologických chromozómov vznikajú dvojice chromozómov – bivalenty. V každom bivalente možno rozlíšiť štyri chromatidy homologických chromozómov. Nesesterské chromatidy sa k sebe priblížia, prekrížia a vymenia si úseky, čo má význam v genetike. Tento proces sa nazýva crossing- over.