The shape of the thingsFilm je o mladom dievčati Evelin, ktorá žije len pre umenie. Náhodou v múzeu stretne chalana, ktorý tam pracuje ako dozorca. Vtedy Evelin dostane nápad na projekt. Bola by to úžasná príležitosť ako úspešne ukončiť svoje štúdium na škole. K jeho uskutočneniu využije chalana z múzea. Zahráva si s jeho citmi a manipuluje ho k rôznym zmenám svojho výzoru tak, aby si myslel, že vlastne on sám tieto zmeny chcel už dávno podstúpiť. Donúti ho preoperovať si nos lebo ten jeho vyzerá ako žiarovka, jej zásluhou Adam drží diétu a schudne a vymyslí mu nový image v obliekaní. Cieľom projektu je zmeniť, „lúzra“ na populárne vyzerajúceho muža.        Hlavnými témami filmu sú: manipulácia, ktorá sa odráža vo vzťahu medzi dvoma mladými ľuďmi a ako výzor môže ovplyvniť chovanie ľudí.         Manipulácia je podľa mňa najhoršia vec, ktorá môže zničiť vzťah alebo dôveru medzi ľuďmi. Na tomto filme ma najviac zaujalo, ale aj zhrozilo práve toto. Ako ľahko môžu byť ľudia manipulovateľní ak ide o lásku alebo iné, človeku potrebné veci. Pri manipulácii je potrebný základ. Niečo, čím by ste mohli manipulovať ľudí okolo seba. Stačí ak je to nejaká ľudská slabosť. Napríklad láska. To je určite u všetkých ľudí najchúlostivejšia vec, pre ktorú dokážu obetovať život. Evelin bola veľmi múdra a prefíkaná, keď sa rozhodla vymodelovať si Adama práve cez túto slabosť ľudského charakteru. Vo vzťahu ide vždy o dôveru, ktorú Evelin zneužila. Problém Adama bol, že bol priveľmi dôverčivý. Mal málo priateľov a bol rád, keď sa s ním konečne niekto normálne bavil. Bol neskúsený a natoľko unesený Evelin, že si ani nevšimol, ako ho manipuluje a mení na človeka, akým vôbec nechcel byť. Stal sa z neho tuctový „frajírek“ ako tri štvrtina všetkých chalanov na svete. Ale charakterovo ho to práve naopak, posilnilo, keď odhalil jej zámer. Vtedy sa stal komunikatívnejším a sebavedomejším ako na začiatku. Začal samostatne myslieť a mal aj vlastné názory a pohľady na svet.      Zaujímavé  ako môže výzor zmeniť chovanie ľudí. Adam bol na začiatku tichý, nenápadný chalan, ktorý pôsobil veľmi múdro a sčítane. Týmto bol originálny a jedinečný. Bol trochu tučnejší, nosil okuliare a podľa ľudí svojej generácie sa nemožne obliekal. Iba toto stačilo k tomu, aby sa v očiach ostatných mladých ľudí zaraďoval do skupiny bifľošov alebo lúzrov. Nebol populárny a hlavne si dovolil byť iný ako všetci ostatní. Je to ťažká cesta byť iným. To môžem povedať aj z vlastnej skúsenosti. Inak sa obliekate a už sa na vás divne pozerajú a hovoria si: „Jejda, však tá vyzerá ako bezdomovkyňa. To čo má na sebe?! No čo už, chudera. Aj takí na svete musia byť. Inak by sme my, normálni  nevynikli.“ Po zmene výzoru začal byť Adam výraznejšie sebavedomejším a komunikatívnejším. Už sa nemusel hanbiť za to ako vyzerá lebo tak vyzerali všetci. Aj keď si myslím, že mal ostať sám sebou, nenechať sa zmeniť a začať sa cítiť dobre v tom, čím naozaj bol. Však nech si ľudia zvykajú a nech si uvedomia, akí sú oni sami manipulovaní módou, trendmi a „predpísaným správaním“ žien a mužov. Muži by mali byť sebavedomí svalnatí frajeri s nadupanými autami. A ženy nežné, odhalené, čím viac tým lepšie a hlavne by mali mať radi nežné farby a mali by sa podriaďovať mužom. To od nich aj muži očakávajú. A ešte som zabudla na jednu dôležitú vec. Mali by byť sprosté, čím viac, tým lepšie, aby nechali mužom priestor vyniknúť. Našťastie existujú aj iní muži.         Druhá  vec, ktorá ma zarazila bola odhodlanosť Evelin pri dosiahnutí svojho cieľa. Dokázala urobiť všetko preto, aby uspela a dokončila, čo si zaumienila. Vyspala sa s Adamom, aby v ich vzťahu nenašiel nič „podozrivé“ čo by sa v tomto vymykalo merítkam dnešnej doby ako by normálny vzťah mal vyzerať. Bolo to len také „pracovné“. Bežné je, že ľudia spolu spia kvôli peniazom. Nie je to v poriadku, ale kultúrnosť ľudí v dnešnej dobe natoľko klesla, že to pokladajú za normálne. Samozrejme, že prostitútky, ktoré sa takto živia, za to nemôžu a väčšinou sú veľmi mladé a zarábajú svojím telom „tatkom“ alebo „mamkám“, ktorí sú natoľko leniví, aby sami zarábali. Dnešná doba berie sex len ako niečo mechanické, len spôsob ako ukojiť svoje potreby. Bez lásky, bez akýchkoľvek citov. Proste každý s každým. Sexom sa dá splatiť aj dlžoba. Aké jednoduché. Ale aký to má zmysel? Napĺňa dotyčných práve toto, prázdnota vzťahov? Sex úplne stráca svoju podstatu a čaro.      Ale nešlo tu o vykreslenie sexuálneho života medzi dvomi ľuďmi. Aspoň pre mňa to nebolo až také zaujímavé ani dôležité. Hlavná myšlienka hovorila o absurdnosti uvažovania ľudí, čo je správne a dôležité. Pre Evelin bolo dôležité umenie a sebarealizácia, nič viac. A Adam, ktorý sa celý čas snažil o vzťah s Evelin na úkor vlastných priateľov, zrazu všetko čo mal, stratil. Pre neho bola dôležitá Evelin. V jednej časti filmu sa Adam rozpráva s Evelin o Adamových priateľoch Philovi a Jenny. Evelin ich nemá moc v láske a preto dá Adamovi na výber. Buď ona alebo jeho priatelia. Adam si jasnačka vyberie Evelin a tým sa končí vzťah medzi starými priateľmi. Evelin možno nevadili takým spôsobom, že si s nimi nerozumela. Skôr sa bála, že jej môžu Adama pokaziť. Phil cítil aké je to strašne divné vo vzťahu s Evelin. Pýtal sa Adama, či si myslí, že je to v poriadku. Ale Adam vtedy nemyslel. Nechcel to všetko pokaziť. Však už boli s Evelin tak ďaleko! Adam touto rezignáciou prichádza o všetko. O priateľov a vzťahy. A Evelin v podstate tiež stratí všetko, čo doteraz umelo vybudovala. Tej ale ostane aspoň umenie. Narušila ním život aj vzťahy niekoľkým ľuďom, ale to bola daň za úspech. Ona bola spokojná. Jej išlo len o to, uspieť.      Bolo zaujímavé pozorovať ako väčšina teenagerov berie vzťah. V podstate celý film okrem poslednej, silnej myšlienky bol len o sexe.      Tiež  nerozumiem ako mohla byť Evelin taká bezcitná k Adamovi. Celý čas ho klamala, manipulovala a bola úplne v pohode.  Zničila predsa veľkú časť jeho života klamstvom a aby toho nebolo málo, ešte ho aj zosmiešnila pred ľuďmi, keď prezentovala svoj projekt o Adamovi, ako živej soche.      Tento film sa mi vôbec nepáčil až na zvrat a spracovanie poslednej scény filmu, keď si tvrdohlavá umelkyňa odprezentuje svoj šialený, originálny projekt, stojí si za svojím a je spokojná, aj keď sa to nikomu inému okrem nej nepáči. Taká by som chcela byť aj ja. Ale iba v tomto. Nijakú inú vlastnosť Evelin by som vlastniť nechcela.         Ponaučenie z tohto plynie: nikdy si nič nezačínaj s umelcami J                                                  Hana Juríková