Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
Človek ako aj väčšina organizmov patrí k aeróbnym organizmom, ktoré na získavanie energie zo živín potrebujú neustály prísun kyslíka do tkanív. Pri látkovej premene (oxidáciách) vzniká v bunkách ako odpadový produkt oxid uhličitý.
Dýchacia sústava:
1. umožňuje prísun kyslíka do krvi a odstraňovanie oxidu uhličitého z organizmu (kyslík a CO2 sú dýchacie plyny),
2. sprostredkúva výmenu dýchacích plynov medzi organizmom a vonkajším prostredím.
Z funkčného hľadiska rozdeľujeme dýchaciu sústavu na 2 časti:
dýchacie cesty,
pľúca- hlavný dýchací orgán.
Dýchacie cesty
Horné dýchacie cesty
Horné dýchacie cesty tvorí dýchacia rúra, ktorá má vo všetkých častiach okrem nosovej dutiny rovnakú stavbu. Jej základom je chrupkový skelet zabraňujúci zúženiu dýchacích ciest. Stena dýchacej rúry je na priereze tvorená- sliznicou, podsliznicovým väzivom, chrupkou, väzivom, hladkým svalstvom. Skladá sa z nosovej dutiny, nosohltana, hrtana, priedušnice a priedušiek.
NOSOVÁ DUTINA (cavum nasi)
začína sa nosovými otvormi. Je rozdelená na dve polovice priehradkou, ktoré sa ešte horizontálne delia na nosové mušle, podnebím je oddelená od ústnej dutiny. V hornej časti dutiny sa nachádza čuchové pole s čuchovými bunkami. Plní funkciu zahrievania vzduchu na telesnú teplotu, zvlhčuje vzduch a zbavuje ho mechanických nečistôt, prachových častíc a mikroorganizmov. V zadnej časti pokračuje nosová dutina dvoma otvormi- choánami, ktoré ústia do nosohltana.
NOSOHLTAN (nasopharynx)
je horným úsekom hltana. Po jeho bokoch vyúsťuje Eustachova trubica spájajúca stredné ucho s nosohltanom, ktorá vyrovnáva zmeny tlaku v stredoušnej dutine. V jej blízkosti sa nachádza množstvo lymfatických uzlín tvoriacich nosohltanové mandle brániace šíreniu infekcie do stredného ucha.
Dolné dýchacie cesty sa začínajú hrtanom a končia prieduškami ústiacimi do pľúc.
HRTAN (larynx)
je rúrovitého tvaru (dĺžky asi 6 cm), tvorený pohyblivo spojenými chrupkami. Najväčšia je štítna chrupka so zavesenou štítnou žľazou. Pod touto chrupkou sa nachádza prstienková chrupka, k nej sú vzadu pripojené hlasivkové chrupky, od ktorých sú k štítnej chrupke napnuté hlasivkové väzy. Štrbinou medzi nimi prúdi vzduch, ktorý ich rozochvieva a vzniká tak zvuk. Hrtan je od hltana oddelený hrtanovou príchlopkou (epiglottis)- chrupkou preklápajúcou sa pri prehĺtaní cez vchod do hrtana. Príchlopka zabraňuje vniknutiu potravy alebo tekutín do dýchacích ciest. Činnosť dýchacej príchlopky je reflexná.
PRIEDUŠNICA (trachea)
asi 12 cm dlhá a 1,5 cm široká rúra z podkovovitých chrupiek (15 až 20), nadväzuje na hrtan a je umiestnená pred pažerákom. Po jej oboch stranách sú laloky štítnej žľazy. Priedušnica vstupuje do hrudníka a rozdeľuje sa na 2 priedušky.
PRIEDUŠKY (bronchi)
2 chrupkovité rúry, sú pokračovaním priedušnice. Smerom do pľúc sa mnohonásobne vetvia a vytvárajú, tzv. bronchiálny strom (priedušničky- bronchioly, priedušinky).
V stenách bronchiol sa už chrupka nenachádza. Priedušničky sú zakončené pľúcnymi mechúrikmi (alveolami), dutiny ktorých vystiela vrstvička respiračného epitelu (v ňom prebieha výmena dýchacích plynov- vonkajšie dýchanie).
Obr. 1 Priedušnica, priedušky, priedušničky (Winston, 2005)
Pľúca (pulmo)
Sú párovým orgánom, uloženým v hrudníkovej dutine. Tvorí ho hubovité pľúcne tkanivo. Pravá časť pľúc- pravé pľúca sú zložená z 3 lalokov a ľavá časť- ľavé pľúca z 2 lalokov. Medzi nimi sa nachádza priestor- medzipľúcie, v ktorom je uložené srdce. Povrch pľúc je pokrytý blanou popľúcnicou, ktorá prilieha na pohrudnicu (blana pokrývajúca vnútornú stenu hrudníkového koša). Medzi oboma blanami je štrbina pohrudnicová (pleurálna) dutina zabezpečujúca kĺzanie oboch blán pri dýchacích pohyboch. Dutinu vypĺňa malé množstvo tekutiny s podtlakom, ktorý má dôležitú úlohu pri mechanizme dýchania (udržiava pľúca roztvorené). Ak by pri poranení hrudníka do pohrudnicovej dutiny prenikol vzduch podtlak by sa porušil a pľúca zmrštili (ide o tzv. pneumotorax).
● Zopakujme si:
1. Z akých častí sú tvorené horné dýchacie cesty a dolné dýchacie cesty?
2. Akú funkciu plní Eustachova trubica?
3. Čo zabezpečuje epiglottis?
4. Kedy môže nastať pneumotorax?
Použitá literatúra:
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.
Winston, R.: Človek, Bratislava: Ikar, 2005, 514 s.