Podľa základnej politickej informácie členíme strany na: KONZERVATÍVNE- (republikánske, kresťanské, národné, ľudové, pravicové) – tieto strany preferujú tradičné hodnoty ako rodina, náboženstvo, národ a národné záujmy sa prejavujú aj v ekonomike. Prevládajú tu silné osobnosti, priebojné a schopné. Avšak v záujme zachovania svojich hodnôt pripúšťajú aj násilie. Napr. republikáni v USA, SNS, SDKÚ, SMK LIBERÁLNE- (demokratické strany stredu) – preferujú občianske práva a slobody, sú silnými pacifistami (odmietajú násilie ako prostriedok riešenia problémov, odmietanie vojny), sú väčšinou zmierovatelia konfliktov. Sú za zachovanie mieru, nepreferujú národ, pretože sú kozmopoliti. Napr. demokrati v USA, ANO SOCIÁLNE- (sociálno – demokratické, sociálno – humanistické, socialistické, ľavicové, komunistické, labouristické strany práce) - uprednostňuje záujmy väčšej sociálnej skupiny ako je napríklad pracujúca vrstva. Dôraz kladú na kolektív, vyzdvihujú sociálne istoty, potrebu sociálneho humanizmu. Preferujú starostlivosť štátu o občanov. V ekonomickej sfére sa snažia odstrániť sociálne konflikty a nezamestnanosť. Napr. SMER-SD, KSS Podľa politického vplyvu delíme strany na parlamentné (vládne (koaličné) a opozičné) a neparlamentné. PARLAMENTNÉ majú možnosť priamo zasahovať a vyjadrovať sa k politike štátu, príjmajú zákony a určujú rámec na činnosť výkonných orgánov. Vládne koaličné strany majú najväčší vplyv na tvorbu politiky (HZDS-ĽS, SNS, SMER). Vplyv opozičných strán závisí od počtu poslaneckých kresiel a od vzťahu k dominantnej strane (KDH, SMK, SDKÚ). NEPARLAMENTNÉ strany majú nepriamy vplyv cez tlačové konferencie (briefingy), petície, mítingy, pochody a nátlakové akcie. Ich úlohou je upozorniť na kvality svojej strany, aby uspeli v nadchádzajúcich voľbách. Podľa politického spektra delíme strany na ÚSTAVNÉ a REVOLUČNÉ. Ústavné strany považujú ústavu za základ svojej politickej aktivity, akceptujú ju a zmenu ústavy pripúšťajú len ústavnou cestou. Táto cesta môže byť LIBERÁLNA, vtedy akceptuje existujúci stav ústavy, alebo RADIKÁLNA, vtedy navrhuje vlastný model ústavy. Revolučné strany neuznávajú ústavný charakter spoločnosti a ich cieľom je zvrhnúť existujúcu vládu a to aj použitím násilia.