Rozmnožovanie zabezpečuje prenos dedičných vlastností z rodičov na potomkov. Je základným predpokladom pre zachovanie druhu. Druh, ktorý stratí schopnosť rozmnožovať sa vyhynie. Rastliny sa môžu rozmnožovať pohlavne (generatívne) a nepohlavne (vegetatívne). Nepohlavné rozmnožovanie Pri nepohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec z telových buniek (častí pletiva) rodičovského organizmu.Jedince, ktoré vzniknú nepohlavným rozmnožovaním voláme klony. Klony vznikajú z telových buniek, majú úplne rovnaké vlastnosti ako rodičovský organizmus, z ktorého vznikli. Tento spôsob rozmnožovania je veľmi rýchly, zachováva všetky znaky rodiča (aj tie výhodné, ale aj nevýhodné), nezabezpečuje však genetickú premenlivosť. Nepohlavné rozmnožovanie môže byť: Zakoreňovaním odrezkov, časťami tela rastliny napr. zakoreňovanie stonkových odrezkov (vŕba, fikus), listových odrezkov (fialka), vrúbľovaním a očkovaním napr. aj ovocné a okrasné dreviny.Pri vrúbľovaní sa na podpník jednej rastliny prenesie odrezok (vrúbeľ, štep) z inej rastliny, pri očkovaní sa prenesie len púčik (očko), ktorú sa vsadí pod kôru materskej rastliny. Sporogóniou - tvorba výtrusov (spór). Výtrusy sú nepohlavné rozmnožovacie útvary, ktoré vznikajú vo výtrusniciach (sporogóniách). Vznikajú redukčným delením, preto sú haploidné. Poplazmi, odnožami - niektoré rastliny tvoria výrastky stonky alebo koreňa - poplazy, odnože, ktoré im pomáhajú rozširovať sa do okolia. Trávy tvoria odnože. Cibuľami, hľuzami, Pohlavné rozmnožovanie Pri pohlavnom rozmnožovaní vzniká nový jedinec splynutím pohlavných buniek - gamét. Pohlavné bunky vznikajú v pohlavných orgánoch gametangiách. Pohlavné bunky môžu byť: Izogaméty - sú morfologicky (tvarom, veľkosťou) rovnaké, líšia sa len fyziologicky (genetická informácia) Anizogaméty - sú morfologicky aj fyziologicky odlišné. Medzi anizogaméty patria samčie - mikrogaméty, ktoré sú menšie a samičie - makrogaméty, ktoré sú väčšie. Anizogaméty vznikajú v gametangiách, ktoré môžu byť: Samčie - (mikrogametangiá), nazývajú sa aj Plemenníčky (anterídium), vytvárajú sa v nich samčie gaméty Samičie (makrogametangiá), tiež zárodočníky (archegónium), vytvárajú sa v nich samičie gaméty Splynutím gamét vzniká zygóta, z ktorej sa vyvinie zárodok novej rastliny. Splynute izogamét nazývame izogamia, splynutie anizogamét je anizogamia, ak splýva samičia (oosféra) a samčia (spermatické jadro) tento dej sa nazýva oogamia. U rastlín sa pohlavné a nepohlavné rozmnožovanie strieda. Takéto striedanie sa označuje ako rodozmena. Pri rodozmene je rozmnožovanie často viazané na celú generáciu. Ak sa jedince v tejto generácii rozmnožujú pohlavne označuje sa ako pohlavná generácia - Gametofyt. Ak sa jedince v tejto generácii rozmnožujú nepohlavne, takáto generácia sa nazýva nepohlavná generácia - Sporofyt.