Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová



Základné biologické vedy:

  • mikrobiológia- študuje mikroorganizmy,

  • botanika- zaoberá sa štúdiom rastlín,

  • zoológia- študuje živočíchy,

  • antropológia- zaoberá sa štúdiom ľudského organizmu.

Vedy študujúce živé sústavy zo všeobecného hľadiska:

  • všeobecná biológia- skúma všeobecné vlastnosti a zákonitosti charakterizujúce všetky živé sústavy,

  • vývinová biológia- študuje a porovnáva ontogenetický vývin živých organizmov,

  • evolučná biológia (vývojová)- zaoberá sa všeobecnými zákonitosťami biologickej evolúcie.

Vedy študujúce vlastnosti živých organizmov:

  • molekulárna biológia- skúma biologické javy, stavbu a zloženie živej hmoty na makromolekulovej úrovni,

  • cytológia- zaoberá sa štúdiom bunky,

  • anatómia- skúma tvar a stavbu jednotlivých orgánov, ich sústav a organizmu ako celku,

  • morfológia- študuje tvar a stavbu organizmov a ich častí,

  • fyziológia- študuje funkcie živých sústav a orgánov,

  • embryológia- zaoberá sa vývinom zárodku,

  • genetika- náuka o dedičnosti a premenlivosti organizmov,

  • imunológia- venuje sa obranným funkciám organizmu,

  • parazitológia- študuje cudzopasné organizmy, skúma vzťahy medzi hostiteľom a parazitom,

  • etológia- študuje prejavy, funkcie a evolúciu správania živočíchov a človeka,

  • ekológia- zaoberá sa vzťahom živých sústav a ich prostredia.


Metódy vedeckej práce v biológii


  1. Pozorovanie


- do biologických javov sa pri pozorovaní aktívne nezasahuje,

- využíva sa prístrojová technika,

-výsledkom je opis pozorovaného objektu,

- aby sa opis mohol využiť na vedeckú prácu musí byť presný (mal by čo najviac zodpovedať skutočnosti),

- získané poznatky sa roztrieďujú do rozličných skupín, na základe zhodných, podobných a rozdielnych znakov,

- pri pozorovaní sa využíva porovnávacia metóda- je základnou metódou na klasifikovanie organizmov.


  1. Pokus (experiment)


  • pri pokuse sa aktívne zasahuje do biologických javov,

  • zmení sa jedna alebo viac podmienok a sledujú sa následky týchto zmien,

  • súčasne sa založí aj porovnávací (kontrolný) pokus, ktorý prebieha v normálnych podmienkach,

  • pozorovania o priebehu výsledku sa zapisujú a porovnávajú s výsledkom pozorovacieho pokusu,

  • pokus sa viackrát opakuje (najmenej 3- krát), aby sa overila jeho pravdivosť a vylúčila akákoľvek náhodnosť,

  • nevyhnutnou súčasťou každého experimentu je hypotéza (domnienka),

  • zvyčajne sa vyslovujú názory na určité skutočnosti, ktoré nie sú ešte dokázané,

  • výskumom potvrdené hypotézy sa stávajú súčasťou poznania,

  • overené hypotézy vyjadrujúce stále stavy medzi javmi alebo procesmi, ktoré sa vždy v rovnakých podmienkach opakujú, sa nazývajú vedecké zákony,

  • z overených hypotéz a vedeckých zákonov vznikajú teórie,

  • rozdiel medzi hypotézou a teóriou: hypotéza sa vzťahuje len na 1 jav alebo na menšiu skupinu javov a teórie na viac javov,

  • veda na základe pozorovaní a experimentov tvorí hypotézy a teórie, ktoré sa overujú v praxi.


Význam biologických poznatkov pre život a ich praktické využitie


  • objav genetických zákonitostí sa uplatňuje najmä v poľnohospodárstve a medicíne,

  • aplikáciou genetických poznatkov v praxi vznikajú nové kultivary rastlín a plemená živočíchov, v medicíne- poznanie genetických zákonitostí umožňuje chápať nielen podstatu chorôb, ale ukazuje sa, že na ich základe bude možné plánovite riadiť dedičné zmeny alebo odstraňovať niektoré poruchy,

  • poznanie vlastností mikroorganizmov sa využíva v biochemicko - mikrobiologických technológiách na výrobu bielkovín, aminokyselín, tukov, na zvyšovanie úrodnosti pôdy, nahrádzajú priemyselné pôdne hnojivá a pod.,

  • v popredí záujmu biologického výskumu sú aj problémy regenerácie a transplantácie tkanív a orgánov.



Zopakujme si:


1. Do biologických javov sa aktívne nezasahuje pri pozorovaní alebo experimente?

2. Aký je rozdiel medzi vývojovou a vývinovou biológiou?

3. Aké je konkrétne praktické využitie biologických poznatkov v živote?

4. V čom spočíva rozdiel medzi hypotézou a teóriou?


Použitá literatúra:

  • Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.

  • Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.

  • Lenochová, M. a kol.: Biológia pre 1. ročník gymnázií, Bratislava: SPN, 1997, 216 s.

  • Ušáková, K. a kol.: Biológia pre gymnáziá 1, Bratislava: SPN, 1999, 88 s.