Úvod: George Orwell (vlastným menom Eric Arthur Blair) sa narodil 25. 6. 1903 v Motihari v Indii v rodine koloniálneho úradníka. Bezpochyby patrí k najvýznamnejším literárnym osobám 20.storočia. Spolu s Huxleyom a Kafkom je označovaný za „proroka nášho veku“. Pôvodne literát, editor a žurnalista sa zúčastnil občianskej vojny v Španielsku (kde bojoval v légií POUM – španielske socialistické hnutie, kde bolo jeho prvé nadšenie nad fungujúcim socialistickým štátom, no neskôr to vystriedalo znechutenie z intríg a fanatizmu jednotlivých zložiek španielskej ľavice.) , z ktorej čerpal námety pre svoje diela. Tesne pred smrťou (21. januára1950 v Londýne) napísal dve najznámejšie diela: Zvieraciu farmu a 1984. Obe knihy sú kritikou totalitných režimov. Zvieracia farma či Farma zvierat nie je vôbec rozsiahlou knihou, no i v krátkom diele autor dosť nezvyčajnou formou popisuje tienisté stránky totalitných režimov. Román Zvieracia farma je napísaný formou bájky, čiže hlavnými hrdinami sú zvieratá. Nie je uvedené v akom čase a na akom mieste sa dej odohráva, autor spomína len Anglicko. Svojou podstatou predpovedal udalosti pár rokov dopredu. George Orwell s určitou presnosťou popísal komunizmus – systém, kde sú si najprv všetci rovní, ale postupne je väčšina rovných ovládaná niekoľkým ešte „rovnejšími“, čo má za následok vývoj až k totalitarizmu. Farma je tu nejakým symbolom pre štát. Najprv je to jediné miesto, kde je človek slobodný, ale pomaly sa to zvrháva a obyvateľ sa stáva väzňom. Dej: Postavy: Major – (Lenin)12 ročný kanec, mal úctu zvierat, zakladateľ animalizmu (komunizmu), nabudil zvieratá na revolúciu, umiera na začiatku diela Snehuliak – jeden z vodcov, výrečný, nemal pevný charakter, neskôr musel utiecť z farmy Napoleon – (Stalin)veľký kanec, získal si obdiv zvierat, neskôr absolutisticky vládca, mal nad všetkým moc, bol klamár Kvičiak – malé tučné prasa, mal prenikavý hlas, výborný rečník Jones – majiteľ farmy, bol z nej pri revolúcii vyhnaný, alkoholik, umiera ďaleko Ďatelinka – kobyla, neskôr jej prekážali zmeny na farme, vedela, že sa deje niečo zlé Boxer – (Proletariát) veľký silný kôň, húževnatý a pracovitý, pracoval až na smrť, obľúbený, neinteligentný Benjamín – somár, najstarší a najmrzutejší člen farmy, vedel čítať, ale neprejavil sa Moly – biela kobyla, kt. mala rada stužky, chutil jej cukor, páčilo sa jej s ľuďmi Vedľajšie postavy: ovce (posluhovali Napoleonovi, primitívne), sliepky, psy (boli kruté a chránili Napoleóna), Kravy, husi, holuby a ostatné zvieratá Na Panskej farme, ktorá patrila pánu Jonesovi, sa schádzajú všetky zvieratá pod vedením starého Majora. Ten všetkým rozpráva o revolúcii. O tom, aké by to bolo, keby vyhynula ľudská rasa. Ohlasuje revolúciu, ale nevie kedy príde. Verí v spravodlivosť. Hlása, že ľudia sú nepriatelia. Všetky zvieratá sú súdruhovia a každý, kto chodí na dvoch nohách, je nepriateľ! Každý, kto chodí na štyroch alebo lieta, je priateľ. Všetky zvieratá sú si rovné. Nakoniec Major naučí spievať zvieratá pieseň, ktorú nazvali Zvieratá Anglicka. O tri dni neskôr Major ticho v spánku zomrel. Zvieratám však stihol ponúknuť nový pohľad na život, vnukol im nápad o lepšom živote v budúcnosti. Najšikovnejšími a najmúdrejšími na farme boli všeobecne považované prasatá.- Napoleon, Snehuliak a Kvičiak školili a organizovali ostatné zvieratá a zhrnuli učenie starého Majora do komplexného učenia, ktoré nazvali animalizmus. Čoskoro prišla revolúcia a svojpomocne vyhnali pána Jonesa z farmy, premenovali ju na Zvieraciu farmu a prasatám sa podarilo učenie animalizmu zhrnúť do siedmich prikázaní. Zvieratá na farme pracovali, ale prasatá žiadnu prácu nevykonávali. Zato všetko riadili a dohliadali na ostatných. Správa o tom, čo sa stalo s Panskou farmou sa rýchlo rozšírila po celom Anglicku . Pán Jones sa však len tak ľahko nevzdal svojej farmy. Spolu s pomocníkmi sa pokúsil o navrátenie farmy do svojich rúk, avšak nemal úspech. Zvieratá v Bitke pri kravíne, ako ju nazvali, zvíťazili a tak dali jasne najavo, že farmu už nikdy nemienia dať spravovať otrokárskym ľuďom. Postupne však nastali nezhody medzi Snehuliakom, ktorý chcel stavať veterný mlyn, a Napoleonom, ktorý bol proti stavbe. Silnejší Napoleon vyhnal svojimi deviatimi dobre cvičenými psami Snehuliaka, ktorého už nikto nikdy nevidel. Nakoniec vysvitlo, že Napoleon proti veternému mlynu nikdy nebol a tak ho zvieratá začali stavať. Prasatá začali obchodovať s ľuďmi, keďže sa im míňali zásoby, ba dokonca bývať v dome pána Jonesa a spávať v posteliach. Kobyla Ďatelinka ktorá bola spolu s Boxerom najoddanejšia „služobníčka“ revolúcie, protestovala, že zvieratá nemôžu spať v posteli, ale Kvičiak ju presvedčil, že to tak nie je. V noci sa strhol silný vietor, ktorý zničil (ešte nedostavaný) veterný mlyn. Napoleon to rýchlo zvalí na Snehuliaka a hneď na neho aj vypíše odmenu. Zvieratá hladujú, dostávajú ešte menej obživy, než za pána Jonesa. Ale to im nevadí, lebo je pre nich lepšie radšej slobodne hladovať, ako trpieť nad sebou nadvládu ľudskej rasy. Všetko, čo sa na farme nepodarilo, kládlo sa za vinu Snehuliakovi. Ten bol vyhlásený za Jonesovho tajného agenta a Vodca (Napoleon)na výstrahu dal popraviť mnoho zvierat, ktoré sa „dobrovoľne“ priznali k spolupráci so Snehuliakom. Napokon Napoleon zakázal spievanie Zvieratá Anglicka, lebo to bola pieseň Revolúcie, a tá bola v túto noc dovŕšená. Niektoré zvieratá si takto svoju budúcnosť nepredstavovali, no sú tak sfanatizované, že sa boja svoj názor vyjadriť, keďže sa ešte k tomu všade potulujú Napoleonove vrčiace psy. Už sa ďalej nemohlo oslovovať Napoleona Napoleonom, ale malo sa hovoriť Vodca alebo súdruh Napoleon. Po dvoch rokoch bol konečne postavený veterný mlyn, no vzápätí aj hneď zničený ľuďmi z vedľajšej farmy. Lenže zvieratá si svoju farmu ubránili, aj za cenu mnohých životov. Napoleonova verná družina prasiat našla v komore pána Jonesa bedňu whisky a dokonca si začali vyrábať vlastné pivo, a tak opäť porušili základne pravidlo, ale Kvičiak to vždy vysvetlil. V jeden deň je Zvieracia farma vyhlásená za republiku a jediným kandidátom a teda aj jednohlasne zvoleným prezidentom sa stal Napoleon. Roky plynuli, pán Jones umrel v útulku pre alkoholikov a staré časy si pamätala len Ďatelinka, Benjamín a niekoľko prasiat. Farma teraz prosperovala lepšie a bola aj lepšie organizovaná. Postavili veterný mlyn, no všetci zvieratá hladovali, s výnimkou prasiat a psov. V závere prasatá začali chodiť na dvoch nohách a heslo: „Štyri nohy dobré, dve nohy zlé.“ sa zmenilo na: „Štyri nohy dobré, dve nohy lepšie.“ Sedem prikázaní už neexistovalo, zato na stene bolo napísané už iba jedno: „Všetky zvieratá sú si rovné, ale niektoré sú si rovnejšie.“ Prasatá sa začali obliekať, piť alkohol a farma sa znovu premenovala na Panskú farmu. Záver Celá kniha i v nepatrných detailoch korešponduje so skutočnosťou. Môžeme nájsť paralelu medzi starým Majorom a Karolom Marxom (spoločne s Engelsom). Obaja sú považovaní za ideológov. S pôvodným zámerom bola vytvorená spoločnosť ľudí, kde nebude vlastníkov. Ľudia v takejto spoločnosti by pracovali len pre seba a nie pre niekoho iného. Ich idea bola neskôr upravená, podľa potreby vládnucich zneužitá, stala sa otrasným nástrojom moci. Orwella teda musíme oceniť hlavne za domyslenie celej tejto problematiky, pretože s Marxovou ideológii, ktorá vznikala v polovici 19 . storočia, bol určite oboznámený, ale konečné dôsledky a problémy z nej vyplývajúce si musel domyslieť sám. Obe prasatá, ktoré sa stali vodcami spoločenstva na farme môžeme zrovnávať so Stalinom, Hitlerom či Leninom. Obdivuhodné je i zachytenie takého detailu, ako dokazovanie si lepších výsledkov. Pochodovanie zvierat (Májový úvod), aby vzdali hold práci, ktorú samé vykonali. Určite každý čitateľ, aspoň trochu histórieznalý nájde na prvý pohľad podobnosť so skutočnými udalosťami. Zaujímavé je tiež zachytenie revolúcie a zmeny následného systému moci. Došlo k revolúcii, vzbure proti diktátorovi, chvíľu fungovala ozajstná demokracia. Všetci si boli rovní a rešpektovali jeden druhého. Neskôr začala z masy vystupovať skupina nadriadených. Došlo k akejsi vláde oligarchie, ktorá sa legitimovala svojimi duševnými schopnosťami. Na záver sa z tejto skupiny vymanil diktátor a celý kolobeh by sa mohol donekonečna opakovať. Toto je podľa môjho názoru ďalší z mnohých myšlienok, ktoré chcel autor v diele zachytiť, pretože táto otázka vodcovských elít sa neobjavila iba v režimoch lavicových, ale tiež v režime extrémne pravicovom, pretože ich diktatúrou bol Orwell určitým spôsobom ovplyvnený. Orwell týmto dielom, ktoré napísal v 1944, chcel varovať pred nebezpečenstvami totalitných režimov. Myslím, že sa mu to veľmi dobre podarilo, pretože inak by jeho meno, rovnako tak ako jeho diela, neboli vyškrtnuté zo zoznamu našich, ale i iných východoeurópskych knižníc. Tak ako boli vyškrtnuté prikázania, ktoré si stanovili zvieratá na jeho farme. Úryvky: „Pieseň strhla zvieratá do úplného vytrženia. Ako sa chýlila ku koncu, pridávali sa k Majorovi“ (Orwell, s.13) „Niekedy bola robota skutočne ťažká; náradie bolo totiž vyrobené pre ľudí, a nie pre zvieratá, ťažko ho bolo používať zvieratám, keď nevedeli stáť na zadných nohách“ (Orwell, s.23) „Nakoniec sa všetci zhodli, že to bude Bitka pri kravíne, lebo tam nastúpila záloha, ktorá ju rozhodla. Pušku pána Jonesa našli pohodenú v kaluži; všetci vedeli, že na farme je zásoba nábojov. Padlo rozhodnutie, že pušku umiestnia k vlajkovej žrdi ako delo, z ktorého sa bude strieľať dva razy do roka – dvanásteho októbra, na počesť výročia Bitky pri kravíne a na svätojánsku noc, výročie revolúcie.“ (Orwell, s.35) Použitá literatúra: ORWELL, G.: Zvieracia Farma, vyd. 3. Bratislava: SLOVART, 1998. 101s. ISBN 978-80-8085-298-6. http://sk.wikipedia.org/wiki/George_Orwell