Edgar Allan Poe – Jama a kyvadlo Edgar Allan Poe (* 19. január 1809, Boston, Massachusetts – † 7. október 1849, Baltimore) bol americký romantický básnik, prozaik, literárny teoretik a esejista. Bol autorom spravidla fantastických a mystických príbehov a zakladateľom detektívneho a hororového žánru. Autor mal veľmi pochmúrne detstvo. Narodil sa do rozvrátenej rodiny ako jedno z troch detí. Jeho otec bol alkoholik a opustil ich rodinu ešte pred tým než sa Edgar narodil. V roku 1811 keď mal edgar 3 roky jeho matka zomrela na tuberkulózu a Edgar zostal sám s jeho mentálne retardovanou sestrou a Bratom ktorý predčasne zomrel ako alkoholik. Troj ročný edgar putoval do sirotinca v Richmonde kde sa ho po krátkej chvíli ujala rodina Allanovcov, z čoho plynie jeho stredné meno. Táto rodina žila v Anglicku, pre malého Edgara, krajne plnej tajov a zdrojom inšpirácie na ceĺý život. Edgara úspešne prijali na University of Virginia, z ktorej ho však vylúčili pre jeho problémy s alkoholom, drogami a gamblerstvom. Takisto sa prestal rozprávať s jeho nevlastným bratom pretože mu vadili jeho dlhy a odmietal ich zaňho platiť. Neskôr sa zapísal na vojenskú akadémiu vo West Pointe, kde sa však ukázal ako nedisciplinovany vojak a rovnako ako z predošlej univerzity ho vylúčili. Po vylúčení došlo k rozporu a následne aj k rozchodu s jeho nevlastným otcom. Autorov prvý životný úspech bol v roku 1834, keď získal hlavnú cenu v súťaži ktorú organizoval baltimorský týždenník Saturday Visitor so svojím príbehom Rukopis nájdený vo fľaši. Neskôr vstúpil do richmondského Souther Litterary Messenger a po krátkom pôsobení sa v roku 1835 stal jeho šéfredaktorom. V roku 1836 sa oženil so svojou 13 ročnou sesternicou Virginiou Clemm, ktorá však predčasne zomrela o 11 rokov neskôr v roku 1847. V autorovom už aj tak dosť smutnom živote to spôsobilo ťažké problémy. Autor sa začal utiechať k drogám a alkoholu čo spôsobilo stratu jeho zamestnania. Autor počas svojho života napísal mnohé skvelé príbehy z ktorých najznámejšie sú Jama a Kyvadlo (The Pit and the Pendulum, 1843), Havran (The Raven, 1845) alebo Zánik Domu ushetovskéha (The Fall of the House of Usher, 1839). Jeho snaha o potlačenie depresií v drogách a alkohole sa skončila jeho smrťou ktorá nastala 7. Októbra 1849 v dôsledku nadmerného požitia omamných látok. Jama a kyvadlo Jama a kyvadlo je poviedka odohrávajúca sa v neskorom stredoveku. Poviedka je o pocitoch človeka odsúdeného na smť inkvizíciou. Zaújmavosťou tejto poviedky je že autor neuvádza meno hlavnej postavy, ani žiadnych vedlajších postáv. Preto hlavné postavy poviedky sú: človek odsúdený na smrť za kacírstvo, myšlienky, strach a inkvizícia. Dej: Človek stojaci pred inkvizíciou odpadne po vyrieknutí rozsudku smrti. Prebudí sa až v tmavej cele kde nič nieje vidno. Prejde sa po cele a keď zakopne a spadne zistí že pol tváre mu vysí do neakej strašnej priepasti a že práve skoro prišiel o život. Neskôr zaspí a keď sa prebudí zistí že je celý pripútaný k drevenej lavici, až na jednu ruku aby mohol dočiahnuť na jedlo a vodu, a že v cele už nieje tma. Nad hlavou mu visí obrovské kyvadlo. Po neakej dobe zistí že sa to kyvadlo zrýchluje a takto to trvá niekolko dní. Keď sa kyvadlo dostane dosť blízko aby ho uvidel, zistí že ide o ostrý kus ocele ktorý ho má prerezať. Počas týchto pár dní striedavo prepadá stavom bláznovstva zúfalstva aj striedmosti. Keď sa kyvadlo dostane na vzdialenosť 3 palcov od jeho hrude, dostane nápad že natre lano jedlo ktoré mal a nechá krysy aby ho prehrýzli. Keď už kyvadlo začne prerezávať jeho odev krysy dohryzú lano a človek sa zachráni. Náhle sa kyvadlo zastaví a posunie sa na svoju pôvodnú polohu, v tom sa steny väzenia začnú zužovať a tlačiť ho stále bližšie a bližšie k okraju priepasti. V poslednej chvíli ho však zachránila ruka akéhosi generála Lasalla. Genrál je z francúzskej armády ktorá dobila Toledo a zmocnila sa inkvizície.