Vypracovala: Mgr. Martina Mošaťová
BIOLÓGIA AKO VEDA
Biológia je veda zaoberajúca sa štúdiom živej prírody. Jej názov je odvodený z gréckeho bios- život, logos- reč. Predmetom skúmania je štruktúra a funkcie živých sústav na všetkých úrovniach, ich vzájomné vzťahy a tiež vzťahy medzi živou a neživou prírodou. Poznáva podstatu života a jeho zákonitosti. Význam biologických poznatkov pre život a ich praktické využitie sa uplatňuje predovšetkým v oblasti výživy, zdravotníctva a ochrany prírody.
Všeobecná biológia- zhŕňa poznatky všetkých biologických vied a na ich základe vyvodzuje najvšeobecnejšie závery o vlastnostiach a zákonitostiach živej prírody.
Rozdelenie biologických vied
Systematické (taxonomické) vedy
zaoberajú sa poznávaním, pomenúvaním a triedením organizmov podľa zhodných znakov. Predmetom ich štúdia sú jednotlivé skupiny organizmov, pomenované podľa skupiny organizmov, ktorou sa príslušný odbor zaoberá, napr. mikrobiológia, botanika, zoológia, antropológia.
Morfologické
skúmajú stavbu, tvary, štruktúru organizmov alebo ich jednotlivých častí,
morfológia rastlín, morfológia živočíchov,
anatómia- zaoberá sa vnútornou a makroskopickou stavbou organizmov,
histológia- skúma bunkové súbory, pletivá rastlín, tkanivá živočíchov,
organológia- skúma orgány.
Fyziologické
študujúce funkciu jednotlivých orgánov a organizmov. Podľa základných skupín organizmov sa delia na fyziológiu rastlín, fyziológiu živočíchov, fyziológiu človeka.
Vedy o vývoji
zaoberajú sa zmenami organizmov v čase,
ontogenéza- veda o vývine jedinca,
embryológia- o zárodočnom vývine,
fylogenéza- o vývoji druhov,
paleontológia- náuka o vyhynutých organizmoch.
Hraničné
vznikli na rozhraní medzi biológiou a ostatnými vedami,
biochémia- študuje chemické vlastnosti živých sústav a chemické procesy prebiehajúce v živých sústavách,
biofyzika- skúma fyzikálne vlastnosti živých sústav a vplyv fyzikálnych faktorov na živé sústavy,
biomatematika- využíva matematické prostriedky na štúdium biologických procesov,
biogeografia- skúma rozmiestnenie organizmov na Zemi.
Aplikované
sú pomenované podľa príslušnej oblasti praktických potrieb, v ktorých sa biologické poznatky aplikujú,
biotechnológia- zaoberá sa využitím mikroorganizmov pri výrobe niektorých látok,
agrobiológia- venuje sa využitiu biológie v poľnohospodárstve,
klinická biológia- skúma vyšetrovacie metódy v medicíne,
humánna medicína- využíva biologické poznatky pri liečení chorôb človeka,
veterinárna medicína- aplikuje biologické poznatky na liečbu chorôb zvierat.
Dejiny biológie a jej významní predstavitelia
Biológia sa najskôr vyvíjala ako súčasť filozofie.
Aristoteles (4. stor. pred n. l.)
- je považovaný za prvú významnú osobnosť v dejinách biológie,
- pôvod živočíšstva odvodzoval od samooplodnenia (abiogenézy). Hlásal, že živé bytosti vznikajú z neživej prírody.
A. Vesalius (16. stor.)
- priekopník novodobej anatómie,
- dielo o anatómii ľudského tela.
W. Harvey (16.- 17. stor.)
- je pokladaný za zakladateľa fyziológie živočíchov. Popísal krvný obeh živočíchov, vysvetlil krvný obeh u človeka,
- vajíčko označil ako vývinový začiatok živých organizmov.
R. Hooke (17. stor.)
- objavil bunky, z ktorých sa skladá rastlinné telo.
M. Malpighi (17. stor.)
- zaslúžil sa o množstvo nových poznatkov v oblasti fyziológie živočíchov, objavil krvné vlásočnice, vylučovacie ústroje hmyzu a iných živočíchov.
A. Leeuwenhoek (17. - 18. stor.)
- objavil existenciu mikroorganizmov, ako prvý popísal baktérie a prvoky. Na základe pozorovaní predpokladal, že živé telo tvoria akési elementy (základné stavebné častice). Tieto tvrdenia dali vznik bunkovej teórii.
Carl Linné (18. stor.)
- opísal asi 7300 druhov rastlín, položil základy binomickej nomenklatúry (dvojmenné pomenovanie)- označil všetky druhy rodovým a druhovým menom, zaviedol pojem druh, hierarchicky zoradil živočíchy do systému.
J. E. Purkyně (18. – 19. stor.)
- zistením, že základné elementy organizmov sú zrniečka (bunky) prispel k bunkovej teórii,
- ako prvý pomenoval nerozlíšenú hmotu protoplazmu.
J. B. Lamarck (18. – 19. stor.)
- vyhlásil, že druhy sa menili a živá príroda sa postupne vyvíjala od jednoduchších organizmov k zložitejším,
- jeho vývojová teória podnietila formovanie evolučného učenia,
- pripisuje sa mu aj autorstvo pojmu biológia.
L. Pasteur (19. stor.)
- položil základy imunológie, objavil pôvodcov niektorých ochorení, zistil, že príčinou mnohých chorôb sú mikroorganizmy,
- vypracoval laboratórne metódy ako pestovať mikroorganizmy na živných pôdach,
- položil základy imunizácie proti nákazlivým chorobám,
- do medicíny zaviedol pojem profylaxie,
- výskumami potvrdil, že živé vzniká len zo živého (neopodstatnenosť abiogenézy).
Ch. Darwin (19. stor.)
- svojou teóriou (označovaná ako darwinizmus) sa pokúsil vysvetliť mechanizmus evolúcie. Upresnil a doplnil názory na vývoj živej prírody. Prišiel k záveru, že zápas o život prežívajú len jedince, ktoré sa existenčným podmienkam dokážu najviac prispôsobiť (premenlivosť, variabilita organizmov). Tieto zmeny, ak sú dedičné prenášajú sa z rodičov na potomkov (postupne vznikajú nové odrody, plemená a nový druh). Hlavným prínosom bolo jasné formulovanie vývojovej teórie v prírode. Objasnil zložitý mechanizmus odovzdávania zhodných a pomerne stálych znakov a vlastností z rodičov na potomkov.
J. G. Mendel (19.stor.)
- formuloval zákony dedičnosti, vyjadril základné zákonitosti prenosu vlôh (výskumy najmä na hrachu), považuje sa za zakladateľa genetiky.
I. P. Pavlov (19. – 20. stor.)
- pracoval v oblasti podmienených a nepodmienených reflexov.
A. Fleming (20. stor.)
- objavil penicilín.
Watson a Crick
- v roku 1953 objasnili molekulovú štruktúru deoxiribonukleovej kyseliny (DNA) a navrhli jej model špirálovitej dvojzávitnice. Bola objasnená podstata mechanizmu dedičnosti.
C. Woese
- v roku 1977 vypracoval novú koncepciu základnej klasifikácie organizmov (archeóny, baktérie a eukaryota), ktorá je založená na molekulovo-biologických porovnávacích analýzach.
Zopakujme si:
1. Do akých skupín rozdeľujeme biologické vedy a ktoré vedné odbory k nim patria?
2. Aké poznáš aplikované biologické vedy a čo je predmetom ich skúmania?
3. Kto položil základy binomickej nomenklatúry?
4. Ktorý predstaviteľ dejín biológie zaviedol pojem profylaxia?
Použitá literatúra:
Benešová, M. a kol.: Zmaturuj z biológie, Brno: DIDAKTIS, 2006, 224 s.
Križan, J.: Maturita z biológie, Bratislava: Príroda, 2006, 280 s.
Lenochová, M. a kol.: Biológia pre 1. ročník gymnázií, Bratislava: SPN, 1997, 216 s.
Ušáková, K. a kol.: Biológia pre gymnáziá 1, Bratislava: SPN, 1999, 88 s.