V marci 1939 Adolf Hitler ponúkol slovenským predstaviteľom vyhlásenie samostatného štátu výmenou za rozbitie ČSR. Mali na výber dva varianty budúcnosti krajiny: jedným bolo zotrvanie v ČSR pod hrozbou vojny s Nemeckom, resp. Maďarskom, druhým vyhlásenie samostatnosti za cenu obsadenia Čiech a Moravy Hitlerom. Politické špičky HSĽS si vybrali druhý variant, a tak zostalo Slovensko na rozdiel od Protektorátu Čechy a Morava čiastočne suverénnym štátom. Zmluva o ochrannom zväzku medzi Nemeckou ríšou a Slovenským štátom a ďalšie udalosti, ako napr. Salzburské rokovania, však jasne naznačovali, že táto suverenita je viac-menej hračkou v Hitlerovych rukách a Slovensko s ním bude musieť úzko spolupracovať vo vojenskej ale aj hospodárskej oblasti. Nacistické Nemecko sa rozhodlo Slovákov použiť pre svoje vojenské zámery. Išlo najmä o vojenský priemysel, ktorý sa počas druhej svetovej vojny v krajine rozvíjal za prispenia nemeckého kapitálu. Vyrábali sa tu napríklad lafety pre nemecké kanóny, ale aj súčiastky pre iné zbrane. Dubnická zbrojovka napríklad ku koncu vojny pripravovala výrobu raketových motorov pre rakety V2. Druhou časťou podielu na nemeckom vojnovom úsilí bolo nasadenie slovenských jednotiek najprv pri útoku na Poľsko, kde slovenské pozemné vojská zaistili slovenské obce, ktoré nedávno zabralo Poľsko a krajina poskytla Nemcom potrebný nástupný priestor pre útok z tohto smeru. Podstatnejšia, najmä z medzinárodného pohľadu, bola však účasť na bojoch proti ZSSR. Generál Ferdinand Čatloš nariadil 22. júna 1941 vytvorenie takzvanej Rýchlej skupiny, ktorá bola čoskoro nasadená do bojov proti ZSSR a neskôr preorganizovaná na Rýchlu brigádu a ešte neskôr Rýchlu divíziu. Podobne vznikla aj Zaisťovacia divízia. Veľa dôstojníkov, ktorí sa aktívne podieľali na prípravách povstania ako aj na obranných bojoch povstaleckej armády, predtým bojovalo v spomínaných slovenských jednotkách na východnom fronte. Mnohí demobilizovaní vojaci, ktorí sa vrátili z bojov na východnom fronte domov, už dobre poznali vojenskú situáciu a vedeli, že nacistické Nemecko skôr či neskôr vojnu prehrá. Väčšinu z nich zaskočilo správanie nemeckých jednotiek a najmä SS voči civilnému obyvateľstvu, zajatcom a partizánom. Videli, že vojna, do ktorej ich slovenská vláda zatiahla, nie je vôbec v prospech Slovenska.