Ozvena je spôsobená odrazom zvuku od pevnej prekážky. Naše ucho je schopné rozoznať dva po sebe nasledujúce zvukové signály, ak medzi nimi uplynie doba najmenej 0,1 s (tj. ak uplynie doba kratšia, zvuky splývajú). Ak chceme počuť úplnú ozvenu nášho hlasu (resp. volanie, pískanie), musíme byt od odrážajúcej steny aspoň tak ďaleko, aby zvuk prešiel dráhu k stene a späť za 0,1 s. Zvuk (rýchlosť šírenia 340 m/s) prejde za 0,1 s dráhu 34 metrov. Teda naša vzdialenosť od steny nesmie byt menšia ako 17 m.Ak poslucháč počúvajúci nejaký zdroj zvuku počuje vysielaný zvuk jeden alebo viackrát za sebou, označujeme tento jav za ozvenu. V zmysle uvedenej definície je ozvena jav subjektívny, na ktorom sa podieľa aj rada objektívnych príčin.Keď vlnenie na svojej ceste prostredím dorazí k prekážke, za ktorú môžeme považovať každé iné prostredie, dôjde čiastočne k pohlteniu zvuku, ktorý sa ďalej šíri pre neho novým prostredím a čiastočne dôjde k odrazu. Smer odrazu závisí na tvare prekážky. Od rovnej a dokonale hladkej prekážky sa odráža, rovnako ako svetlo od zrkadla, pod uhlom dopadu. Na hrboľatých prekážkach dochádza k rozptylu. Pyramídy na akustických tlmiacich materiáloch odrážajú zvuk do prekážky a zvyšujú tak jej pohltivosť. Pri menších vzdialenostiach počujeme odrážaný zvuk iba ako predĺženie pôvodného zvuku, počujeme dozvuk. Ak nasleduje dozvuk veľmi rýchlo za pôvodným zvukom, dodáva hlasu plnosť a zlepšuje sluchový vnem. Ak sa zmieša dozvuk so zvukom nasledujúcim, vnímame hlas alebo iné zvuky nezreteľne (napr. železničné haly, štadióny, miestny rozhlas). Potom reč alebo hudbu počujeme skreslene. Prednáškové alebo divadelné sály, kiná alebo koncertné siene sa upravujú tak, aby dozvuk nepôsobil rušivo, ale aby prispieval k zlepšeniu počúvania postupne od niekoľkých stien rôzne vzdialených od nás, počujeme niekoľkonásobnú ozvenu.