Pobaltské štáty Poloha: Pobaltské krajiny je súhrnné označenie pre 3 krajiny v severovýchodnej Európe na východnom pobreží Baltského mora: Estónsko, Lotyšsko, Litva. Zo severu a zo západu sú obmývané Baltským morom ( Fínsky záliv, Rižský záliv, Kurónsky záliv). Susedí s Ruskom, Bieloruskom a Poľskom. Členitosť: Povrch bol tvarovaný ľadovcami. Pobrežie Estónska je značne členité s množstvom zálivov. Počet ostrovov sa odhaduje na 1500 a dva najväčšie sú Saaremaa a Hiiumaa. Oblasť Estónska zasahuje do Východoeurópskej nížiny. Priemerná nadmorská výška Estónska je iba 50m n. m. Najvyšší bod krajiny je Suur Munamägi na juhozápade (318m). Lotyšsko, podobne ako Estónsko, je tiež rovinatá krajina, avšak pobrežie nie je veľmi členité, nachádza sa tam len Rižský záliv. Na jeho území prevláda Východoeurópska nížina. 98% krajiny má nadmorskú výšku nižšiu ako 200m. Najvyšším bodom Lotyšska je Gaizinkalns (311m), vrch vo Vidzemských pahorkoch. Pobrežie Litvy je tvorené Kurónskym polostrovom (Kurónska kosa) a zálivom (v zime až na 3 mesiace zamŕza a v lete má až 25°C) a piatimi ostrovmi: Rusnes sala, Briedžiu sala, Keimo sala, Kuiliu sala, Trušiu sala. Aj Litva je nížinatá krajina a jej nadmorská výška nepresahuje 300m. Nachádzajú sa tu Pobrežná nížina a Litovská nížina, ktorá je obkolesená pohoriami Zemaicio a Baltským. Najvyšší vrch sa nachádza v Baltskej vrchovine, Aukštojas(293,8m). Vodstvo: V Estónsku sa nachádza viac ako 1400 jazier a množstvo rašelinísk a močiarov. Väčšina jazier je pomerne malých, no najväčšie je Čudské, ktoré má rozlohu až 3,5km2. Lotyšskom preteká vyše 700 tokov patriacich k úmoriu Baltského mora z nich najväčšie sú Daugava, Lielupe, Gauja a Venta. 6% územia tvoria jazerá, viac ako 2256 jazier má veľkosť viac ako 1ha. Najvýznamnejšou riekou Litvy je Nemunas, ktorá priteká z Bieloruska. Jej povodie zaberá 70% územia Litvy a na 166km je hranicou s Ruskou federáciou. Druhá najväčšia rieka je Neris a je najvýznamnejším prítokom Nemunasu. V Litve sa nachádzajú taktiež početné jazerá a je ich vyše 3000 a sú rovnako ľadovcového pôvodu ako všetky jazerá v Pobaltí. Krajina v okolí jazera Vištytis je vyhlásená za prírodnú rezerváciu vzhľadom na rozmanitosť fauny a flóry a označuje sa za „európsky Bajkal“. Najväčším jazerom je Drūkšiai nachádzajúce sa na hranici s Bieloruskom. Podnebie: Podnebie je mierne, chladnejšie ako u nás, v prechodnom pásme medzi morským a kontinentálnym. Majú chladné letá a mierne zimy. Najteplejší mesiac je júl a najchladnejší je február. Najviac zrážok spadne na konci leta. Na klimatické pásmo vplýva blízkosť Baltského mora a Atlantického oceánu. Fauna a flóra: 30-50% území pokrývajú lesy, zväčša zmiešané. História: Prví obyvatelia na Pobaltie prišli už približne 10 000 rokov p.n.l., keď ustúpil kontinentálny ľadovec. Tieto štáty sa stali v minulosti od 13. storočia súčasťou Ruska, Švédska, ale aj Poľska. Po páde cárskeho Ruska Estónsko vyhlásilo nezávislosť, aj keď Rusi nesúhlasili. Nezávislí boli 22 rokov, kým kvôli tajnému dodatku paktu Molotov-Ribbentrop medzi Ruskom a Nemeckom bola krajina obsadená sovietskou armádou, nasledovala okupácia nemeckou armádou a opätovné dobytie červenou armádou. Najbližších takmer 50 rokov bolo Estónsko okupované sovietskou armádou. Nezávislosť obnovili 20. augusta  1991. Na území Lotyšska v 13.storočí vzniká Livónsko, štát podriadený po križiackych výpravách rímskemu pápežovi, neskôr nemeckému panovníkovi, v 16.storočí chcelo na toto územie expandovať Rusko, vojna s Ivanom IV. Hrozným zničilo a územie sa rozdelilo medzi Rusko, Švédsko, Dánsko, Poľsko a zvyšok bol naďalej Livónskom. Po vojne so Švédskom sa aj Livónsko stáva súčasťou Švédska a v 18.storočí sa toto územie pripája k Rusku až do konca 1.svetovej vojny. Po nej (1921) sa stáva nezávislým, ale od 2.svetovej vojny sa opäť pripája k Rusku ako súčasť ZSSR až do roku 1991 a je nezávislé až dodnes. Litovskí predkovia -Ajsi- žijú na pobreží Baltského mora už od 2.storočia p.n.l. V 11.storočí, po vojenských ťaženiach Ruska na takmer 50 rokov stávajú jeho vazalom. V 13.storočí vznikla federácia vojensko-politickým zväzkom Litovcov, Prusov a Zemgalov. V polovici 13.storočia knieža Mindaugas zjednotil litovské zeme v jednotnú krajinu a v polovici 14.storočia vzniklo Litovské kniežatstvo, pripojením niektorých okolitých oblastí tak vznikol silný štát. Neskôr sa Litva spája s Poľskom a jej dejiny sú prepojené s ruskými, pretože v15.storočí viedli mnohé vojny s Ruskom a Švédskom. Koncom 18.storočia si toto územie rozdelili medzi seba Rusko, Prusko a Rakúsko a Poľsko-litovský štát prestal existovať. V roku 1918 Litva vyhlásila nezávislosť, ale počas 1.svetovej vojny sa územie Litvy stalo miestom mnohých bojov medzi Ruskom a Nemeckom. Od roku 1940 je Litva súčasťou ZSSR až kým sa sovietsky blok nerozpadol a od roku 1990 je Litva samostatný štát. Obyvateľstvo: Estónci tvoria takmer 70% obyvateľstva(1.3 miliónov obyvateľov), ostatných 30% sú najmä imigranti z Ruska a fínska menšina(z roku 2003: 68.4%Estónci, 25.7%Rusi, 2.1%Ukrajinci, 1.2%Bielorusi, 0.8%Fíni, 1.7%ostatní). Rusky hovoriace menšiny sa nachádzajú v hlavnom meste a v priemyselných oblastiach na severovýchode. Úradný jazyk je estónčina, ruštine ale väčšina ľudí 30-70ročných jej aspoň rozumie, lebo bola v časoch Sovietskeho zväzu povinná na školách. Mladšia generácia ovláda angličtinu. Nanešťastie má Estónsko v Európe po Ukrajine najvyšší výskyt HIV(najmä na severovýchode krajiny). K cirkvám sa hlási len 31% dospelého obyvateľstva(15% evanjelici, 14% pravoslávni, 0.5% baptisti, 0.5% rímskokatolícki, ostatní: protestantské cirkvi, židia, novodobí pohania vyznávajúci estónskeho boha Taaru). Hlavným mestom je Tallinn a zároveň aj najväčším. V Lotyšsku žije 2.3 miliónov obyvateľov, z toho Lotyši tvoria len 59.4%, 27.5%rusi, 3.6%Bielorusi, 2.5%Ukajinci, 2.3%Poliaci, 1.3%Litovci, 3.4%iní. Lotyšsko má najväčší počet národných menšín v EÚ, problémom je občiansky status Rusov. Žijú tu aj Livónci, príbuzní Estóncov. Lotyši sú pomerne veľmi nábožensky založení (24%pravoslávni, 21%rímskokatolíci, 20%luteráni, 20%ateisti, 15%iné). Hlavným a zároveň najväčším mestom je Riga. Litva má 3.5 miliónov obyvateľov. 83% obyvateľstva tvoria Litovci, 6.7%Poliaci, 6.3%Rusi, 1.2%Bielorusi. Poľská menšina je najmä v oblasti Vilniusu, ruská v okolí miest Vilnius a Klaipeda, Bielorusi žijú v pohraničných oblastiach. Úradným jazykom je litovčina, je to najstarší jazyk indoeurópskej skupiny, ruská menšina požaduje aj ruštinu. Litovci považujú ruskú menšinu za príťaž, neakceptujú jej existenciu. Litva je jediný štát bývalého ZSSR, s dominujúcou katolíckou cirkvou, ku ktorej sa hlási až 79% obyvateľov. 15% tvoria ateisti, 4%pravoslávni, 2%protestanti. Hlavným a najväčším mestom je Vilnius. Politika: Estónsko je parlamentná demokracia na čele s prezidentom. Estónci môžu od roku 2005 hlasovať aj elektronicky. Estónsko je člen EÚ, NATO. Rovnako aj Lotyšsko je parlamentnou demokraciou, prezident má len reprezentačnú funkciu ako hlava štátu. Majú členstvo v EÚ a NATO. Litva je republika s parlamentnou demokraciou a poloprezidentským systémom. Hospodárstvo: Po roku 1991 sa v Estónsku snažili o obnovenie hospodárstva a rubeľ nahradila estónska koruna. Nasledovala privatizácia. HDP rastie, pokles bol iba v roku 1999 v dôsledku ruskej krízy, HDP je tu najvyššie zo všetkých pobaltských krajín. Hospodárstvo je založené na službách, sektore IT, telekomunikáciách a bankovníctve. Priemysel je najdôležitejší elektrotechnický, drevospracujúci a chemický, ťažba ropných bridlíc a stavba lodí. Významný je aj rybolov. Estónske hospodárstvo je podporované prísunom kapitálu zo škandinávskych krajín. Lotyšsko nemá takmer žiadne nerastné suroviny. Ťažba sa sústreďuje na rašelinu, piesok, vápenec a jantár, z ktorého sa vyrábajú šperky. Dôležitý pre krajinu je strojársky priemysel zameraný na výrobu lodí, vagónov, mikrobusov, elektrotechnický priemysel (výroba rádií, telefónov), chemický priemysel. Po rozpade ZSSR nemajú prísun surovín pre hutnícky priemysel, rozvíja sa drevársky a textilný priemysel. Litva sa realizuje najmä v poľnohospodárskej výrobe(spracovanie mäsa, mlieka, pestovanie zemiakov, obilia a zeleniny), ďalej v nábytkárskom priemysle, papierenskom priemysle, strojárskom priemysle (obrábacie stroje, lode - závisí na dovoze surovín), chemickom priemysle (výroba hnojív), potravinárskom priemysle a ťažobný priemysel je obmedzený len na ťažbu jantáru. Doprava a turizmus: Doprava na tomto území je cestná, železničná, letecká ako aj v iných štátoch. Kľúčovou sa stáva lodná, ktorá zabezpečuje export a cez tieto krajiny realizuje export aj Rusko. Turizmus sa objavuje najmä v hlavných mestách a iných väčších mestách. Obľúbené sú cyklistika a vodné športy. Typické pre túto oblasť sú ručne tkané alebo pletené výrobky, jantárové šperky a z jedál je najznámejší litovský typický boršč.