Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 

 

Literatúra pre deti a mládež predstavuje súbor literárnych diel trojakého druhu: ľudová slovesnosť, klasická a súčasná literatúra prístupná a zrozumiteľná deťom (neintencionálna) a vlastná oblasť detskej literatúry, to sú diela špeciálne adresované detskému príjemcovi (intencionálna detská literatúra). Značná časť ľudovej slovesnosti nadobudla charakter tzv. detského folklóru. Patria sem riekanky, piesne, slovesné útvary na cvičenie reči, detské zábavné hry. Tieto formy pomáhajú rozvíjať detskú obrazotvornosť, city, fantáziu, plnia aj pragmatické úlohy- nácvik výslovnosti, riešenie prvých počtových úloh, osvojovanie si životných návykov.

  • Ľudové piesne- charakteristická je forma piesňovej skratky a bohatstvo poetických prostriedkov. Tematicky ich môžeme rozdeliť na sociálne- pracovné, trávnice, pastierske, banícke, vojenské, regrútske, revolučné, ľúbostné, svadobné, uspávanky.

Osobitnú skupinu tvoria tzv. detské piesne (Taká som veselá ako veselička, a tak si štebocem ako lastovička) a piesne ku hrám (Mal Adam sedem synov, sedem synov mal. Nejedli, nepili, len vždy takto robili).

  • Riekanka- svojrázny príhovor detí k zvieratkám, rastlinám a javom v prírode. Sú určené na individuálny, ale aj hromadný prednes, resp. zvláštne skandovanie. Rozlišujeme dva typy riekaniek. Prvý typ sú tie, v ktorých je prvoradá pragmatická funkcia. Patrí sem- vyčítanka- sleduje rozpočítavanie pred hrou: Ty, ty, ty, ty aj ty, čuší ako zabitý! A kto stratil reč, nech si ide vo svet preč!, vysmievanka- humorným spôsobom odhaľuje nedostatky: Ďuro, truľo, nechcem ja teba, mne múdrych treba!, prekáranka- Eva spadla z chlieva, zabila kohúta, utiekla do kúta, prekrúcanka- je hra so slovami: Išiel vŕšok dolu psíčkom a krútikom chvostil. Druhý typ sú riekanky s dominujúcou zábavnou (činnostnou, pohybovou) funkciou: rýmovačka- je založená na využití artikulačno-zvukovej roviny: Aha, mhm, čo mi dáš? Aha, mhm, trnku. Aha, mhm, kde ju máš? Aha, mhm, v hrnku. Skákanka: Dobre sa nám poskakuje, keď nás to nič nekoštuje, ani krpec, ani hábka, kúpi otec, kúpi mamka. Ďalej je to vyvolávanka- nadväzuje kontakt s prírodou: Slimák, slimák, vystrč rožky...a rapotanka- napodobňovanie zvieracích zvukov v jednoduchom dejovom rámci.

  • Hádanka- je slovná hra, ktorá obrazne opisuje vec tak, aby si ju dôvtipný adresát vedel domyslieť. Majú značný didaktický význam. Učia deti pozorovať a uvažovať formou otázky alebo obrazného pomenovania. Rozoznávame štyri druhy hádaniek- metaforické- pri ktorých pomocou metafory sa zahalí skutočný predmet a obrazne sa nahradí iným vyjadrením, napr. Vlasy nemá, hrebeň nosí, ostrôžky má, chodí bosý, ostrôžky má, neštrngá si, miesto toho, zaspieva si. Počtové hádanky- sú to spamäti riešené rovnice, prípadne vtipné matematické úlohy: Po lúke sa naháňali zajace. Bežali jeden za druhým za sebou sem a tam. Koľko ich bolo? Nepravé hádanky- ide o anekdotické, žartovné hádanky, napr. Ktorý kohútik nevie kikiríkať? (vodovodný).

  • Povesť- je príbeh, ktorý má historický podklad a je viazaný k určitému miestu, konkrétnej osobe. Ide o útvar, ktorý bol v prvých podaniach vzrušujúcou zvesťou, chýrom. Putoval z generácie na generáciu, ľud ho obmieňal a dotváral podľa vlastných ideálov. Povesti rozdeľujeme na: miestne (etymologické- týkajú sa pôvodu mien, názvov miest, vrchov, riek, skalísk a pod.), etiologické (hovorí sa v nich o vzniku prírodných javov, povesti o hradoch a zámkoch), historické povesti (povesti z veľkomoravského obdobia, o Turkoch, zbojnícke).

Znaky povesti: 1. viaže sa na históriu, 2. stretnutie fantastického so skutočnosťou, 3. v povesti nie je nevyhnutný rozprávkový- šťastný koniec, ale snaha presvedčiť čitateľa o tom, čo sa hovorí v príbehu, 4. tým, že povesti podávajú črty toho života, ktorý je príznačný pre isté územie, pre určitú osobu, ktorá si zaslúži osobitnú pozornosť v dejinnom vývine národa.

  • Báj- je epický útvar, ktorý rozpráva o zosobnenej prírode, o nadprirodzených bytostiach (bohovia, škriatkovia, víly). V tomto rozprávaní sa odráža primitívny názor človeka na svet a posmrtný život.

  • Bájka- krátke rozprávanie príbehu s mravným ponaučením. Namiesto ľudí tu vystupujú zvieratá, ktoré symbolizujú ľudské vlastnosti.

  • Príslovia a porekadlá- sú ľudové frazeologizmy, ustálené slovné spojenia, pomocou ktorých je obrazne vyjadrená dlhoročná skúsenosť, ľudová múdrosť. Príslovie je vyjadrené súvetím, konštrukciou vety- kto- ten, aká- taká, vyjadruje ponaučenie- Komu sa nelení, tomu sa zelení. Porekadlo- je obrazne vyjadrené konštatovanie- Vyjsť na psí tridsiatok, Hádzať hrach na stenu..)

Kontrolné otázky:

  1. Ako sa člení literatúra pre deti a mládež?

  2. Charakterizuj ľudové piesne.

  3. Čo je riekanka? Aké typy riekaniek rozlišujeme?

  4. Aké sú to počtové hádanky?

  5. Definuj povesť, vymenuj jej znaky.

  6. Aký je rozdiel medzi príslovím a porekadlom? Uveď ku každému príklad.

Použitá literatúra: Ripka I.- Imrichová M.: Základy slovenskej lexikológie. Prešov, Prešovská

univerzita v Prešove, 2003. (maturitná téma), ročník 3.- 4. SŠ