Heliocentrizmus je teória tvrdiaca, že Slnko je stredom vesmíru a Slnečnej sústavy. Slovo je odvodené z gréckeho (ἥλιος hélios = "Slnko" a κέντρον kentron = "stred"). Je protikladom geocentrizmu. Názor, že stredom vesmíra nie je nehybná Zem, ale Slnko vznikol už v starovekom Grécku a najdokonalejšie ho prepracoval Aristarchos zo Samu. Heliocentrický názor na svet sa však vtedy ešte nepresadil. Pohyb Zeme sa zdal protizmyselný a protirečiaci vtedajšej Aristotelovskej fyzike. Až v 16. storočí Mikuláš Kopernik nanovo vypracoval heliocentrickú sústavu sveta. Podľa Kopernika: centrom celého sveta je nehybné Slnko okolo Slnka obiehajú po kruhových dráhach a rovnomerným pohybom Merkúr, Venuša, Zem, Mars, Jupiter a Saturn svet uzaviera nehybná sféra stálic Johannes Kepler po mechanickej stránke dopracoval heliocentrický systém, keď opustil predstavu kruhového obehu okolo Slnka a formuloval tri Keplerove zákony pohybu planét. Tieto zákony neskôr odvodil z gravitačného zákona Isaac Newton. Geocentrizmus je názor alebo tvrdenie, že Zem je stredom vesmíru. Doslovne znamená majúci Zem vo svojom strede. Je protikladom heliocentrizmu. Teória geocentrizmu mala svojho času hlboké filozofické a teologické dôsledky. Z výsadného postavenie Zeme sa odvodzovalo aj výsadné postavenie človeka. Zástancom geocentrizmu bol Aristoteles, dôkladne a logicky ho prepracoval a geometricky zdôvodnil Ptolemaios v knihe Almagest. Kedysi panovala mylná predstava, že práve Zem je stredom vesmíru. Aj Platón a Ptolemaios sa s ňou stotožnili. Každý však trochu inak. Platón a jeho žiak Aristoteles považovali Zem za nehybnú guľu obklopenú priezračnými guľovými sférami, ktorých stredy sú totožné so stredom Zeme. Slnko, Mesiac a jednotlivé planéty umiestnili na samostatné sféry. Všetky hviezdy umiestnili na poslednú a najvzdialenejšiu sféru. Z pozorovania vedeli, že hviezdna sféra sa otočí raz za deň. Predpokladali, že ťahá za sebou a otáča sféry, na ktorých sú Slnko, Mesiac a planéty. No Ptolemaius vypracoval systém kružníc a epicyklov (kružníc, ktorých stredy sa pohybujú po inej kružnici), po ktorých sa pohybujú Slnko, Mesiac a planéty. Ptolemaiov model vesmíru bol komplikovaný, ale umožňoval opísať, prípadne aj predpovedať pohyb nebeských telies. Tento model bol prijímaný a používaný do konca 16. storočia. V 15. a 16. storočí sa znova začali skúmať názory niektorých starovekých učencov. Napríklad aj názor, ktorý vyslovil grécky učenec Aristarchos (320-250 pred Kr.). Ten predpokladal, že stredom vesmíru je Slnko. Planéty spolu so Zemou obiehajú okolo Slnka. Zem sa raz za deň otočí okolo vlastnej osi. Jeho súčasníci však jeho názor neprijali. Zhruba od konca 16. storočia bola (najmä vďaka Kopernikovi) nahradená heliocentrickou sústavou.