Vypracovala: Mgr. Hana Oreničová

 


Súbor jazykových znakov (t. j. slovná zásoba, lexika) istého jazykového systému sa člení podľa viacerých kritérií. Sú to napríklad aj kritériá, pri ktorých sa berie do úvahy len vzťah od javu skutočnosti cez psychický obsah k jazykovému znaku. Medzi takéto kritériá patrí členenie podľa príbuznosti slov, podľa vecných skupín, podľa súvislosti javov objektívnej skutočnosti, podľa toho, ako sa psychické obsahy stavajú svojím obsahom proti sebe a pod. Význam jazykového znaku sa nám upravuje aj podľa nasledujúcich kritérií, a to:

  1. podľa miery spisovnosti,

  2. podľa aktualizácie alebo automatizácie významu.

V prvom prípade ide o využívanie lexiky v rozličných štýloch verejného styku, v druhom zasa o využívanie metafor, metonymií, synoným i frazeológie, zosilňovanie a zoslabovanie významu a pod.

Rozvrstvenie slovnej zásoby: V súčasnosti sa pri vydeľovaní či vyčleňovaní slovnej zásoby preferuje prístup, pri ktorom sa berú na zreteľ tri základné príznaky, a to:

  • spisovnosť- nespisovnosť,

  • štylistická príznakovosť- bezpríznakovosť,

  • expresívnosť- neexpresívnosť.

Pri uplatňovaní prvého kritéria sa berú do úvahy všetky existenčné formy, resp. útvary národného jazyka, známe z jeho stratifikácií. Pri uplatňovaní dichotómie- spisovnosť- nespisovnosť, sa zdôrazňuje fakt, že slovná zásoba spisovného jazyka má celonárodnú platnosť, ale príslušníci slovenského národa v rozličných komunikačných situáciách nepoužívajú iba spisovný jazyk. Ďalšie dva príznaky sa vzťahujú najmä na spisovnú lexiku. Slovná zásoba národného jazyka sa teda rozvrstvuje na:

1, spisovné slová (spisovné lexikálne jednotky),

2, nespisovné slová (nespisovné lexikálne jednotky).

V skupine nespisovných slov rozlišujeme ďalej:

  1. nárečové slová,

  2. slangové slová- používané v komunikácii istých spoločenských vrstiev- umelcov, študentov, vojakov a pod. (napr. oháknuť sa, telka, trapas...),

  3. argotické slová- sú to slová, ktoré slúžia istej skupine ľudí na tajné dorozumievanie sa,

  4. subštandardné nespisovné slová- nepodliehajú kodifikácii a odchyľujú sa od štandardu (napr. oproti spisovnému- občiansky preukaz stojí- občianka..).

Zo štylistického hľadiska sa slovná zásoba spisovného jazyka člení na:

1, neutrálne slová- patria sem slová, ktoré sa vyskytujú vo všetkých štýloch jazyka ako nepríznakové. Sú to názvy osôb a vecí bez akýchkoľvek štylistických odtienkov (stôl, dieťa, kniha).

2, príznakové slová

Aj v tomto prípade možno druhú skupinu (príznakové slová) ďalej členiť na:

  1. zastarané a zastarávajúce slová (archaizmy a historizmy)- archaizmy sú spisovné slová z dávnejšej minulosti, ktoré sa vyskytujú v starších textoch (verbovať, vicišpán, móres, merba...) a historizmy sú slová, ktoré kedysi pomenúvali reálie patriace dnes už minulosti (zlatka, groš, merica..),

  2. neologizmy- novoutvorené slová, ktoré sa dostávajú do jazyka viacerými spôsobmi. Vznikajú 1, skladaním morfém (inter- net), 2, prenášaním významu (hlava- hlava na kolese- hlava valca), 3, „požičiavaním“ slov z iných štýlov alebo odborov (počítač- z matematickej do tlačiarenskej terminológie),

  3. hovorové slová- je pre ne príznačná konkrétnosť, expresívnosť a odbornosť (tuná, dneska, fabrika, pasia..),

  4. publicistické slová- (tiež žurnalizmy)- slovné spojenia tvoriace príznakovú vrstvu publicistického štýlu (deklarácia, vstup do Európy, trend),

  5. administratívne slová- (tiež kancelarizmy)- slová príznačné pre administratívny štýl (splatnosť, dávka, penále..),

  6. knižné slová (vrátane poetizmov a biblizmov)- v reči znejú nadnesene, pateticky (tkvieť, skonať, velebiť..), poetizmy- pociťujú sa ako exkluzívne, expresívne a výnimočné (krásota, milota, ľúty...), biblizmy- spojenia slov, ktoré sa vyskytujú v liturgii, v cirkevnej tlači a náboženskej literatúre (blahoslavený, zvestovanie, anjel...),

  7. odborné slová (termíny).

Na základe príznaku expresívnosť- neexpresívnosť možno vydeliť:

1, kognitívne (nocionálne, intelektuálne, pojmové) slová

2, expresívne slová

Expresívne slová sa ďalej členia na:

  1. hypokoristické a familiárne- familiarizmy sú domáce oslovenia, ktoré sa používajú v dôvernom styku v kruhu rodiny, najbližších priateľov (starká, zlatko, miláčik..) a hypokoristiká- sú maznavé slová, dôverné a intímne oslovenia (otecko, starká, Katka, Tánička...),

  2. pejoratívne (hanlivé, zhoršujúce, zveličujúce)- vyjadrujú aj záporný, pohŕdavý vzťah podávateľa k oznamovanej veci (pažravec, slaboch, sukničkár..),

  3. eufeministické (zjemňujúce, zmierňujúce)- spoločensky nevhodné javy vyjadrujú zastreto, jemnejšie, sú nositeľom kladného vzťahu k pomenúvanému objektu (umrieť- usnúť, špinavý- nečistý, opitý- podperený..),

  4. žartovné- používajú sa na vyjadrenie žartovného, zľahčujúceho prístupu k niečomu (cibule namiesto hodiny, búchačka namiesto pištoľ a pod),

  5. ironické- pomocou pozitívneho výrazu vyjadrujú negatívny jav, pričom takéto vyjadrenie opaku by sa mohlo chápať ako antonymia (skvelý odborník- vlastne neodborník, vatikánska mena- „nulová mena),

  6. hrubé- (vulgarizmy)- vyjadrujú citový postoj k istej skutočnosti takým spôsobom, ktorý sa spoločensky hodnotí ako neprimeraný, neslušný (papuľa, huba- ústa, zgegnúť- zomrieť..).

Slová s nadmernou expresívnosťou (viaceré hrubé a subštandardné slová) sú na okraji spisovnej lexikálnej zásoby.

 

Kontrolné otázky:

  1. Na ktoré tri príznaky sa člení slovná zásoba?

  2. Ako sa delí slovná zásoba?

  3. Ako sa delia nespisovné slová? Vymenuj.

  4. Aký je rozdiel medzi historizmami a archaizmami?

  5. Definuj publicizmy. Uveď príklad.

  6. Aké sú to knižné slová?

  7. Čo vyjadrujú familiárne slová?

  8. Ktoré slová sa hodnotia ako okrajová vrstva spisovnej slovnej zásoby?

  9. Aké sú to žartovné slová?

Použitá literatúra:

Ripka I.- Imrichová M.: Základy slovenskej lexikológie. Prešov, Prešovská

Univerzita v Prešove, 2003, str. 88- 95. (téma podľa osnov), ročník 2.- 3. SŠ