Spoločenstvo - biocenóza – súbor jedincov a populácií (často aj populácií rôznych druhov), kt. žijú na spoločnom stanovišti (území), ovplyvňujú sa navzájom a so svojím prostredím (napr. spoločenstvo listnatého lesa tvoria populácie duba letného, buka lesného, veverice stromovej,...) Rastl. spoločenstvo - fytocenóza monocenóza – pozost. z 1 populácie (pole obilia) polycenóza – viac popul. (fytocenóza listnatého lesa) Ekoton – prechodné stanovište medzi 2 fytocenózami - nach. sa tam ekotonové spoločenstvá (napr. na rozhraní lúka – les) Zmeny fytocenóz - krátkodobé – pravidelné, napr. sezónna periodicita (leto/zima, obd.dažďov/sucha) - dlhodobé – sukcesia – dlhodobý nezvratný proces, spojený so zmenami fytocenózy - primárna sukcesia – na mieste, kt. predtým nebolo osídlené rastlinami (napr. osídľovanie holých skalných stien) - sekundárna sukcesia – na miestach, kt. boli predtým osídlené (napr. obnova lesa po požiari) Rastlinné spoločensvá SR: Úloha: ktoré z typov rastlinných spoločenstiev, uvedených v učebnici, sa nachádzajú v okolí tvojho bydliska? Ekosystém a význam rastlín v ekosystéme Ekosystém = spoločenstvo + abiotické prostredie. (rybník, lúka, les) - zákl. funkčná jednotka prírody, dochádza k obehu látok a toku energie - zložky ekosystému: -anorg. látky -org. látky (C, T, B, ...) -klimatický režim (teplota, vlhkosť) -živé organizmy (biomasa – producenty, konzumenty, reducenty, medzi nimi potravové vzťahy): producenty - autotrofné rastliny, za prítomnosti slnečnej energie menia AL na OL- produkujú primárnu produkciu, živia sa ňou konzumenty konzumenty – heterotrofné živoč. a človek, sekundárna produkcia - živia sa producentmi + požierajú sa navzájom – konzumenty primárne, sekundárne, terciárne. reducenty - mikroorg., huby, rozklad odumretých org. na humus a AL Zákl. typy ekosystémov podľa miery zásahu človeka: - prírodné – bez zásahu, neustála premena látok a E, takmer bez odpadov, napr. les, jazero - umelé – zásah člov, dodatková E (napr. práca poľnohosp. strojov, hnojenie), napr. záhrada, sídlisko podľa vlastností abiot. faktorov: - suchozemské, napr.lúka, pole, les - vodné, napr. morské ekos., stojaté a tečúce sladké vody, ... Význam rastlín v ekosystéme – pri fotosyntéze spotrebúvajú CO2 a uvoľňujú O2, regulujú teplotu a vlhkosť vzduchu, sú potravou konzumentov a reducentov, poskyt. úkryt živočíchom, zabraňujú veternej a vodnej erózii. Úloha: referát na tému - vplyv ovzdušia a pôdy na rastliny - chránené druhy rastlín SR - NP Slovenska