V jednej včelej kolónii žije 50 až 80 tisíc jedincov. Nájdeme v nej tri druhy včiel, ktoré sa odlišujú vzhľadom i činnosťou, ktorú vykonávajú. Sú to robotnice, samce – trúdy a kráľovná matka. V prírode stretávame väčšinou len robotnice, ktoré predstavujú podstatnú časť kolónie. Samce sú väčšie a zavalitejšie, ale vyskytujú sa väčšinou len začiatkom leta. Matka je väčšie ako robotnice, ale štíhlejšia ako samce.Nová kolónia vzniká tak, že stará kráľovná opustí úľ a s ňou odletí aj veľký počet robotníc. Toto nazývame rojenie. Roj sa usadí najčastejšie na konári v určitej vzdialenosti od úľa. Hliadka roja potom vyhľadá dutý strom alebo iné vhodné miesto, včely sa doň nasťahujú a hneď začnú tvoriť nové plásty. Plást je tvorený z vosku, ktorý produkujú mladšie robotnice žľazami na spodnej strane bruška a slúži na uskladnenie zásob potravy (menšie šesťhranné bunky) a odchov nových včiel (väčšie šesťhranné bunky). Matka položí po jednom vajíčku na dno každej bunky, ktorá je určená pre potomstvo. Zaujímavé je, že i do nich robotnice najskôr uložia zásobu medu. Z neoplodnených vajíčok sa vyvinú samce, z oplodnených robotnice. Larvy sa liahnu z vajíčok o 3 dni a o týždeň vyrastú. Robotnice následne zatvoria bunky voskom, larvy v bunkách sa zakuklia a vyliahnu sa o 10 až 15 dní. Kráľovná sa liahne asi o týždeň skôr, jej larva je umiestnená na okraji plásta a je kŕmená výhradne materskou kašičkou, bez ktorej by sa nevyvinula. Žije 3 až 5 rokov a kladie až 2 000 vajíčok denne. Oplodnená je pritom len raz – na celý život.Robotnice môžu žiť len niekoľko týždňov (v čase zberu nektára), ale v zime sa dožívajú i 6 mesiacov.Jedným z najpozoruhodnejších optických komunikačných signálov sú včelie tance. Robotnice po vyliahnutí prechádzajú postupne až deviatimi štádiami deľby práce, z ktorých osem sa deje vnútri úľa a až v poslednom, deviatom štádiu, sa venujú zberu potravy v teréne. Aj tu sa funkcie jednotlivých včiel robotníčok delia na prieskumníčky, nálezkyne, spravodajkyne a regrútky. Prieskumníčky pátrajú v okolí úľa po potrave a len čo ju nájdu, zmenia svoju funkciu na nálezkyne. Tie sa ihneď najkratšou cestou náhlia späť do úľa a na letáči alebo vo vnútri úľa začnú informovať osadenstvo o svojom náleze a opäť menia svoju funkciu, tentoraz na spravodajkyne. Informáciu o zdroji potravy odovzdávajú dvoma rôznymi tancami - kruhovým a vrtiacim. Zhromaždené robotnice - regrútky sa od spravodajkyne dozvedia o zdroji potravy aj dotykom tykadiel a z vône kvetín, ktorými sa včela - spravodajkyňa navoňala počas svojho prieskumného letu. Tanec, sprevádzaný bzučivým zvukovým signálom, obsahuje informáciu aj o hojnosti a kvalite objaveného zdroja potravy. Osadenstvo úľa je tancom navyše informované o presnej polohe a vzdialenosti potravy od úľa. Včely, podobne ako niektoré iné živočíchy, využívajú Slnko ako orientačný bod. Keď včela prieskumníčka objaví v okolí úľa nejaký zdroj potravy (kvitnúce kvety), vráti sa do úľa a začne predvádzať kruhový tanec, počas ktorého krúži jeden alebo dvakrát vpravo, potom doľava atď. Včely nachádzajúce sa v bezprostrednej blízkosti nasledujú tanečníčku tak, že sa dotýkajú svojimi tykadlami zadočku tancujúcej včely. Ak je zdroj potravy vzdialený viac ako 50 metrov od úľa, predvádza tancujúca včela vrtiaci tanček, pri prezentácii ktorého sa pohybuje v polkruhu, po otáčke priamo späť, v polkruhu v opačnom smere a po otáčke opäť späť atď. Včela takto pri tanci opisuje dráhu v podobe ležatej osmičky, pritom na ukázanie smeru je rozhodujúci priamy úsek spájajúci obe elipsy. Na priamej spätnej ceste predvádza včela vrtiace pohyby zadočkom. Týmto vizuálnym spôsobom dáva najavo, v akej vzdialenosti od úľa je lokalizovaný zdroj potravy. V orientácii vrtiacej trasy je zasa zašifrovaná informácia o smere, v ktorom sa zdroj potravy nachádza. Majú vnútorné biologické hodiny, ktoré im pomáhajú vyrátavať pomyselnú dráhu Slnka po oblohe. Včela je schopná stále prerátavať meniacu sa polohu Slnka a transformovať ju do uhla korigovaného k zemskej tiaži. Ak tancuje včela na vodorovnom letáči, smeruje priamy úsek elipsovitého tanca rovno k cieľu. Na zvislom pláste zviera priamy úsek s kolmicou rovnaký uhol, aký je medzi nájdeným zdrojom potravy a zdanlivou polohou Slnka na oblohe. Ak spravodajkyňa na zvislom pláste tancuje priamy úsek s pozdvihnutou hlavou, nachádza sa potravový zdroj v rovnakom smere ako je poloha Slnka. Ak má na tomto úseku včela hlavu sklonenú, musia robotnice hľadať nájdený zdroj obživy opačným smerom ako je Slnko.