Slová zomierajúceho cisára boli pravdivé. Jeho ríša bola od leta 1914 vo veľkej vojne, ktorá však bola iná ako predchádzajúce. Bola to svetová vojna, ktorú viedli miliónové armády, trvala štyri roky a strhávala do svojho víru celé národy, vnikala do každej rodiny. Jej ničivosť ohrozovala stabilitu štátov, najmä národnostne nejednotných, akým bolo aj Rakúsko-Uhorsko. Za „Rakúšanov" sa pokladala už len hŕstka starých šľachticov, dôstojníkov a úradníkov. Ostatní občania boli Nemci, Maďari, Česi. Slováci, Srbi, Chorváti, Rumuni atď. A tým sa veru nechcelo zomierať na bojiskách za záujmy monarchie, ktorá ich vlastné národné požiadavky nemilosrdne potláčala.Aj po slovenských dedinách a mestečkách behali vojnoví nadšenci, ktorí volali: „Nech žije vojna!" Slováci však prijali správu o vypuknutí vojny s nevôľou a odporom. Vojaci rukovali bez nadšenia a sympatie slovenskej verejnosti boli skôr na strane nepriateľov Rakúsko-Uhorska - slovanského Ruska a Srbska. Maďarská vrchnosť nastolila na Slovensku teror a začala prenasledovať slovenských národovcov.Slovenskí predstavitelia vyhlásili politickú pasivitu. Uvedomovali si, že ak by Nemecko a Rakúsko-Uhorsko vojnu prehrali, Slováci by mali nádej získať národné práva a oslobodiť sa spod národného útlaku. Na začiatku vojny to však bola len iskierka nádeje, lebo nemecká armáda začala vojnu s mohutným nasadením. Napriek tomu sa vojna nevyvíjala podľa nemeckých predstáv. Na východe mobilizovalo Rusko skôr ako sa predpokladalo a prešlo do útoku. Už na jeseň 1914 sa ruské vojská priblížili ku Karpatom.Boje v Karpatoch prebiehali počas celej zimy 1914-1915. V tom čase ruské vojská obsadili východoslovenské mestečká - Medzilaborce, Sninu, Humenné, Svidník, Bardejov a Stropkov. V Poľsku sa ruská armáda priblížila až k Moravskej bráne, čím vznikla možnosť, že obsadí české krajiny i celé Slovensko.Sympatie mnohých Slovákov boli na strane ruských vojsk. Proruské nálady sa prejavili v tom, že viacerí slovenskí vojaci prešli dobrovoľne do ruského zajatia, ale aj v tom, že vznikli plány na vymanenie sa Slovenska z Uhorska a jeho pričlenenie k Rusku. Myšlienky, ktoré vznikli počas ruskej ofenzívy, ostali na Slovensku živé aj po zatlačení ruskej armády za Karpaty v máji 1915.Niektorí Slováci uvažovali o možnosti vytvoriť spoločný poľsko-česko-slovenský štát. Za agitáciu v prospech tejto myšlienky boli väznení farár Jozef Kačka a notár Jozef Messerschmidt.Najvýhodnejšie sa však ukazovalo spojenie českých krajín a Slovenska do jednotného štátu. Túto myšlienku na Slovensku spočiatku presadzovali najmä bývalí hlasisti vedení Vavrom Šrobárom, ktorí úzko spolupracovali s Českoslovanskou jednotou v Prahe. O budúcom osude Slovákov a Čechov sa však rozhodovalo mimo ich územia, v kruhoch zahraničného odboja.