Slovenskí politici pozorne sledovali dianie na frontoch i v politike. Uvedomovali si, že v tejto vojne sa rozhoduje aj o osude slovenského národa. Podarilo sa im dobre rozložiť svoje sily. V Turčianskom Sv. Martine pôsobilo vedenie Slovenskej národnej strany na čele s Matúšom Dulom. V neďalekom Ružomberku pôsobil Andrej Hlinka a veľmi aktívny Vavro Šrobár. V Bratislave bolo centrum slovenských sociálnych demokratov na čele s Emanuelom Lehockým. V Budapešti pôsobil Emil Stodola a poslanec uhorského snemu Ferdiš Juriga. Vo Viedni mimo dosahu uhorských úradov pôsobila skupina na čele s Milanom Hodžom. V priebehu roka 1918 začali vystupovať proti Uhorsku aj domáci slovenskí politici. Do prvomájovej rezolúcie v Liptovskom Sv. Mikuláši vložil Vavro Šrobár požiadavku utvorenia spoločného štátu Čechov a Slovákov. Uhorské úrady ho za to uväznili, ale lavína sa už nedala zastaviť. (Definitívne rozhodnutie o utvorení spoločného štátu s Čechmi urobili slovenskí politici na tajnej porade v Turčianskom Sv. Martine 24. mája 1918. Tu sa slovenskí politici rozhodli rozísť sa s Uhorskom a vytvoriť spoločný štát s Čechmi. Toto rozhodnutie však bolo treba deklarovať aj verejne. Pod tlakom uhorských úradov to bola stále ťažká úloha. Predseda Slovenskej národnej strany Matúš Du-, la začal organizovať Slovenskú národnú radu. Postupne, po poradách s ostatnými politikmi, jej zloženie utváral tak, aby reprezentovala všetky slovenské politické smery. Uvažovalo sa o tom, že sa pripraví verejné zhromaždenie slovenských 1 delegátov. Ak by uhorská vláda zhromaždenie nepovolila, SNR mala pôsobiť tajne. Vojna sa blížila ku koncu. Maďarskí politici, ktorí pochopili, že vojnu prehrali, chceli robiť voči Slovákom ústretovejšiu politiku a získať ich tak na zotrvanie v Uhorsku. Preto im verejné zhromaždenie povolili. To sa konalo 30. októbra 1918 v Turčianskom Sv. Martine. Na ňom sa verejne ustanovila Slovenská národná rada a prijalo sa vyhlásenie, ktoré sa nazýva Martinská deklarácia. V nej sa ' Slováci prihlásili k spoločnému štátu s Čechmi. Medzitým v Prahe 28. októbra Národný výbor prevzal moc a prijal prvý zákon, ktorým bola vyhlásená Česko-slovenská republika. Rakúsko-Uhorsko bolo vo vojne porazené a rozpadlo sa.