Čcsko-Slovensko bolo jedným z nástupníckych štátov, ktoré vznikli na troskách räkúskouhorskej monarchie. Jeho hranice sa nerodili ľahko. Boli predmetom parížskych mierových rokovaní i urputných zápasov, ktoré prebiehali na domácom území.Definitívne hranice Česko-slovenskej republiky potvrdili až medzinárodné dohody, ktoré sa podpísali v rokoch 1919-1920. Podľa nich k Česko-Slovensku bolo na východe pripojené aj územie Podkarpatskej Rusi s rozlohou 12 656 km2a so 606 568 obyvateľmi.Začlenenie Slovenska do nového štátu nebolo jednoduché. Maďarská vláda nielenže nerešpektovala Martinskú deklaráciu, ale ani rozhodnutie vojenských predstavitelov víťazných mocností o vytýčení dočasnej síovensko-maďarskej hra-niceľpredstavitelia maďarskej vlády nechali na Slovensku svoje vojsko, žandárov i štátnych úradníkovi Miestne národné rady a národné gardy sa niekde pokúšali prevziať miestnu správu od bývalých uhorských úradov. Starali sa o poriadok, organizovali hospodársky a verejný životV|)arilo sa im to len čiastočne. [Preto slovenské územie postupne obsadzovali tvoriace sa česko-slovenské armádne jednotky, legionári, dobrovoľníci, ale aj talianski a francúzski dôstojníci. Územie Slovenska bolo úplne oslobodené až koncom roka 1919V zahraničnej politike sa Česko-Slovensko spoliehalo najmä na podporu Francúzska. Roku 1921 vytvorilo spolu s Rumunskom a Juhosláviou tzv. Malú doho-i du. Tá KóTnala chrániť pred územnými nárokmi Maďarska.Aj ťažkosti so začleňovaním Slovenska spôsobili, že v republike sa od začiatku presadzoval centralistický princíp riadenia štátu.Bol zakotvený aj v Ústave Čes-koslovenkej republiky prijatej vo februári 1920 ustava vychádzala z predstavy jednotného československého národa, ktorá však nezodpovedala skutočnosti, 1 a preto oslabovala budúcu vnútornú aj vonkajšiu stabilitu Československa Už v januári 1919 bola zrušená Slovenská národná rada a postupne sa rozpúšťali aj miestne národné výbory a národné gardy. Ich právomoci prešli na obecné zastupiteľstvá, okresné a župné úrady, ktoré boli takisto podriadené ministerstvu vnútra v Prahe.Pri česko-slovenskej vláde sa vytvorilo osobitné Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom. Malo štrnásť oddelení, ktoré organizovali administratívny, hospodársky, verejný a kultúrny život. Ministerstvo . však v skutočnosti nemalo plnú moc, ale bolo vo všetkom podriadené ministrovi vnútra v pražskej vláde. Rovnaké postavenie mal aj Krajinský úrad na čele s krajinským prezidentom, ktorý bol od roku 1928 najvyšším štátnym úradníkom na Slovensku.