Slovensko ako súčasť Česko-slovenskej republiky potrebovalo svoje hlavné mesto. Voľba padla na Bratislavu, ktorá so svojimi 80 000 obyvateľmi bola roku 1919 najväčším mestom na Slovensku. Väčšina jej vtedajšieho obyvateľstva sa však hlásila k maďarskej a nemeckej národnosti. Keďže maďarská vláda v Budapešti si aj po vzniku ČSR robila nároky na Bratislavu, v januári 1919 ju obsadilo česko-slovenské vojsko. O mesiac neskôr sa už Bratislava stala sídlom najvyššieho štátneho orgánu na Slovensku - Ministerstva s plnou mocou pre správu Slovenska. Od roku 1928 bola Bratislava sídlom Krajinského úradu. Prvý slovenský minister Vavro Šrobár nariadil, aby sa zastarané pomenovanie mesta - Prešpo-rok - nahradilo historickým slovanským názvorp Bratislava.Bratislava však musela o poctu hlavného mesta tvrdo bojovať. Usiloval sa o ňu aj 'Turčiansky Sv. Martin, dlhoročné centrum kultúrneho a národnopolitického života Slovákov, ktorý sa navyše nachádzal v strede krajiny, kým Bratislava na jej okraji. Bratislava v tejto súťaži zvíťazila Mala lepšie materiálne predpoklady plniť úlohu hlavného mesta, ktoré muselo prijať a umiestniť centrálne politické, hospodárske i kultúrne orgány a inštitúcie nového štátu na Slovensku iŽeleznicou bola priamo spojená s hlavným mestom ČSR Pr ahou i s ďalšími eufópskymi metropolami. Mala už aj vlastné letisko. Dunaj - „slovenské more" -ju spájal s časťou južnej Európy a bratislavský prístav sa stal jednou z dôležitých dopravných tepien strednej Európy. Po roku 1919 Bratislava ako metropola početne rástla a územne sa rozširovala. Prichádzali sem tisíce nových obyvateľov, ktorí mesto poslovenčovali. Roku 1930 mala už 124 000 obyvateľov, z čoho sa takmer polovica hlásila k slovenskej národnosti. Bratislava však naďalej zostávala trojjazyčnou. Život poprevratovej Bratislavy sa radikálne a nenávratne menil. Okrem ústredných úradov tu mali sídla banky, hospodárske inštitúcie, sekretariáty politických strán, redakcie najdôležitejších slovenských novín, vydavateľstvá, centrály spolkov a umeleckých združení.V Bratislave sídlila slovenská univerzita, pôsobilo Slovenské národné divadlo, bolo založené Zemedelské a Slovenské múzeum.Bratislava žila búrlivým spoločenským životom. Diplomatické zastúpenie tu malo sedemnásť európskych i mimoeurópskych štátov. Každoročne sa tu konali medzinárodné Dunajské veľtrhy. Bratislavu navštívili desiatky významných osobností svetového kultúrneho i politického života, ktorí tu prednášali, vystupovali a spoznávali slovenské problémy. V Bratislave čulo pulzoval aj športový život. Jej najpopulárnejší futbalový oddiel ŠK Bratislava sa prebojoval do celoštátnej ligy.Hoci sa o Bratislave s iróniou hovorilo, že je najmenším európskym veľkomestom, mala charakter moderného stredoeurópskeho mesta. Stala sa nielen administratívnym, ale aj skutočným národnopolitickým centrom Slovenska. Túto svoju pozíciu si zachovala a upevnila aj v neskorších desaťročiach.