Československá republika patrila po roku 1918 k hospodársky vyspelejším krajinám Európy. Tovary nesúce značku Made in Czechoslovakia sa úspešne predávali nielen doma, ale aj na zahraničných trhoch. Československá koruna bola vo svete uznávaná. Firemné značky Baťa, Škoda a iné mali svetovú povesť.Slovenské hospodárstvo sa hneď po vzniku ČSR dostalo voči českej časti štátu do úlohy chudobnejšieho a slabšieho partnera mnoho slovenských tovární nevydržalo konkurenciu českého priemyslu, preto museli zastaviť prácu alebo sa presťahovať do českých krajinky dvadsiatych rokoch vzniklo na Slovensku 184 priemyselných podnikov so 7003 pracovnými miestami pre robotníkov, ale zaniklo ich už 167 s 13 386 pracovnými príležitosťami. Slovensko tvrdo pocítilo následky dvoch hospodárskych kríz, ktoré sa prehnali cez vyspelé štáty sveta.Najrozvinutejšie priemyselné odvetvia na Slovensku (drevárstvo, textilná výroba, železiarstvo a sklárstvo), ktoré boli závislé od vývozu svojich výrobkov do cudziny, strácali svoje predchádzajúce trhy. Jednotlivé štáty sa totiž uzatvárali pred dovozom výrobkov z iných krajín. Na Spiši, v Gemeri a na Pohroní tak vznikali celé „hladové doliny.Z celkového počtu obyvateľov Slovenska bolo 60 % roľníkov. Bohatých veľkostatkárov, prosperujúcich gazdov hospodáriacich na úrodnej pôde, pasienkoch a vinohradoch bolo málo. Väčšina roľníkov napriek úmornej práci veľmi ťažko vyžila zo svojich malých roličiek, ktoré sa delením medzi deti stále viac drobili. S ťažkosťami a často pod cenu museli predávať svoje produkty, nemali prostriedky na nákup strojov a zvierat. Boli nútení požičiavať si v bankách peniaze za vysoké úroky, ktoré nevládali splácať. Preto k nim často prichádzal exekútor, ktorý im za nezaplatené dlhy zabavil majetok. Tradičný hlad slovenských roľníkov po pôde neuspokojila ani pozemková reforma.Zlá hospodárska situácia spôsobila rast nezamestnanosti a prudké zníženie životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva. Nespokojnosť často prerastala do demonštrácií, „hladových pochodov" a štrajKov, ktoré vládna moc bezohľadne potláčala. Na Slovensku bol roku 1933 takmer každý tretí dospelý nezamestnaný.Nezamestnaní a v biede žijúci obyvatelia sa častokrát rozhodli opustiť svoju vlasť. Vysťahovalecký prúd sa opäť zameral na USA, ale aj na Kanadu a Argentínu. Do roku 1937 odišlo do zámoria 104 000 osôb.Od polovice tridsiatych rokov nastalo na Slovensku hospodárske oživenie. Stavali sa cesty a železnice, nové továrne, mestské štvrte i vojenské opevnenia na hraniciach, čo súviselo s posilňovaním obranyschopnosti štátu. Ani hospodárske oživenie však nepomohlo vyriešiť základné existečné problémy státisícov obyvateľov Slovenska, ako je zamestnanie, stály príjem, bývanie, kurivo, ošatenie a strava pre rodinu.