Slovensko sa začlenením do Československej republiky vyhlo neprajnému osudu v Uhorsku. Československá republika bola štátom, v ktorom bol zavedený demokratický politický systém. Slovenskí obyvatelia sa mohli cítiť prvýkrát ako rovnoprávni občania a užívať predtým nepoznanú slobodu. Bez ohľadu na svoju národnú príslušnosť, politické a náboženské presvedčenie čľsociálny pôvod mali možnosť aktívne sa zúčastňovať na verejnom živote. Veď na Slovensku po roku 1918 vzniklo viac ako dvadsať politických stránkyNa základe všeobecného a priameho volebného práva si občania Slovenska volili svojich zástupcov do najvyššieho zákonodarného orgánu štátu - Národného zhromaždenia. Voľby im ďalej umožňovali vybrať si ľudí do samosprávnych orgánov v jednotlivých mestách a dedinách.i Najvyšší zákon štátu - ústava zaručovala občanom také práva, ktoré predtým nepoznali. Mohli sa organizovať v politických stranách, zakladať rôzne politické i nepolitické spolky, vydávať noviny a časopisy.Na Slovensku postupne vychádzali stovky rozmanitých novín a časopisov. Vynikli desiatky organizácií a spolkov, ktoré tisícom svojich členov poskytovali možnosť verejne vyjadrovať svoje názory. Spolky sa stávali pre obyvateľov akýmisi školami demokracie: Bolo to dôležité najmä preto, lebo drobní ľudia pritlačení starosťami o každodenný chlieb zisťovali, že politika je znova iba panským huncútstvom.Politické strany a ich funkcionári mali záujem o občana predovšetkým pred voľbami. Vtedy dávali ľuďom často nesplniteľné sľuby, ktorými sa usilovali len získať čo najviac hlasov.Pri niektorých politických stranách vznikali odborové organizácie. Ich hlavným poslaním bolo chrániť sociálne záujmy svojich členov. Pomáhali im, keď zostali bez práce, zastupovali ich v sporoch a v mzdových rokovaniach so zamestnávateľmi. Odbory organizovali aj osvetové, kultúrne a športové akcie. Osveta, telesná či duševná kultúra boli náplňou rozličných organizácií - náboženských, mládežníckych, ženských, kultúrnych a telovýchovných. Najmasovejšiu členskú základňu, ktorú tvorilo až 80 000 osôb, mali dobrovoľné hasičské spolky. Zakladali sa takmer v každej obci na Slovensku. Chránili majetok a iivoty občanov pred živelnými pohromami, no zároveň vyvíjali aj osvetovú činnosť.Parlamentná demokracia, ktorá v ČSR existovala v rokoch 1918—1938, kladne pôsobila na občiansko-polititický a kultúrny rozvoj slovenskej spoločnosti. Jej nedostatkom však bolo, že neriešila rovnoprávne postavenie slovenského národa v štáte. Okrem iného sa to prejavovalo aj nedostatočným zastúpením Slovákov v štátnych úradoch, armáde a pod.