Začlenenie Slovenska do československého štátu sa výrazne prejavilo najmä v kultúrnom živote. Už vo februári 1919 bola oživotvorená Matica slovenská, ktorá pre Slovákov predstavovala symbol národnej samobytnosti a hrdosti laticapomocou svojich miestnych odborov rozvinula po celom Slovensku širokú kultúrno-výchovnú činnosť: vydávala knihy, zakladala knižnice, organizovala ochotnícke divadlo, výstavy, prednášky a spevokoly. Fakulty Univerzity Komenského zintenzívnili kultúrny a vedecký život v Bratislave. Prejavilo sa to v rôznych spolkoch, v okruhu literárno-spoločenských časopisov, ako boli Slovenské pohľady, Elán, Prúdy, Kultúra, DAV a iné. Roku 1921 vznikla Umelecká beseda slovenská, ktorá mala literárny, výtvarný a hudobný odbor. Jej predsedom bol prvý moderný slovenský architekt Dušan Jurkovič (autor mohyly M. R. Štefánika na Bradle). Vychádzali desiatky pôvodných slovenských kníh. Okrem Matice slovenskej najviac pôvodných diel vyšlo v Edícii mladých slovenských autorov, ktorú v Prahe redigoval slovenský básnik Ján Smrek. Román Mila Urbana Živý bič bol prvým slovenským románom preloženým do niekoľkých cudzích jazykov.Roku 1920 bolo v Bratislave založené Slovenské, národné divadlo. Jeden z jeho riaditeľov český hudobný skladateľ Oskar Nedbal pozdvihol najmä operu SND na európsku úroveň Divadlo malo spočiatku iba českých hercov, no zohralo významnú úlohu pri rozvoji profesionálneho divadelníctva a pri výchove prvej generácie slovenských operných spevákov a hercov, Roku 1932 vznikla slovenská činohra. Sľubne sa rozvíjalo aj výtvarné umenie vychádzalo z domácich zdrojov a tradícií, no zároveň sa úspešne včlenilo do prúdu moderného európskeho umenia. Dokladom toho boli majstrovské diela Martina Benku či Miloša Alexandra Ba-zovského. Hlavnými predstaviteľmi slovenskej „moderny" boli najmä Ľudovít Fulla a Mikuláš Galanda. Prostredníctvom bratislavskej Školy umeleckých remesiel, kde pôsobili ako pedagógovia, mali priame kontakty s najvýznamnejšími európskymi umelcami. Ich diela boli ocenené na mnohých svetových výstavách.Čulý rozmach stavebnej činnosti na Slovensku umožnil uplatniť sa mladej generácii slovenských architektov. Najznámejším z nich bol Fridrich Weinwurm. Podstatnú časť svojej tvorby venoval bytovej architektúre a kultúre bývania vôbec. Zásluhou Karola Plicku, milovníka slovenskej ľudovej kultúry, vznikli úspešné dokumentárne slovenské filmy jeho najúspešnejší film Zem spieva získal ocenenie aj v zahraničí. V rastúcom počte kín v slovenských mestách a väčších obciach sa s veľkým úspechom premietali aj dve verzie slovenských filmov venovaných legendárnej postave Jura Jánošíka. Jedna z nich, režiséra Martina Friča podľa scenára Karol Plicku, sa úspešne prezentovala aj na filmovom festivale v Benátkach. Karol Plicka sa zaslúžil aj o objavenie Paľa Bielika, ktorý stvárnil hlavnú postavu filmu. Paľo Bielik sa stal zakladateľskou osobnosťou slovenského filmu nielen ako herec, ale neskôr aj ako režisér.Novým prvkom v slovenskom kultúrnom, ale aj spoločenskom živote bolo rozhlasové vysielanie. 3. augusta 1926 sa oznámením „Haló, tu Bratislava" začalo prvé pokusné vysielanie záujem o rozhlas bol od prvých chvíľ veľmi veľký. Roku 1936 začal pracovať banskobystrický vysielač, ktorý preberal program z Bratislavy, ale už aj z Košíc.