Nastolenie komunistickej vlády spôsobilo výrazné zmeny v živote slovenskej spoločnosti. V hospodárskej sfére sa prešlo na prísne centrálne riadenie. Podľa sovietskeho vzoru sa vytvárali päťročné plány, ktoré často obsahovali nesplniteľné ciele.Priemysel sa spočiatku prednostne orientoval na ťažbu rúd, výrobu ocele, zbraní a tovaru, ktorý súvisel s potrebami zbrojenia.Zanedbávala sa výroba spotrebných predmetov, čo vyvolávalo zásobovacie ťažkosti a nedostatok tovaru každodennej potreba. Prebiehal proces industrializácie - spriemyselňovania. Postavili sa desiatky nových tovární. Vyrábalo sa v nich však draho a často nekvalitne. Výroba sa neriadila potrebami trhu, ale vopred určeným plánom.Budoval sa najmä strojársky, chemický a zbrojársky priemysel. Neskôr sa však v slovenských továrňach sériovo vyrábali aj dôležité moderné výrobky, napr. televízory a chladničky. Rozvíjala sa aj tradičná drevárska, sklárska a textilná výroba. Ľudia, ktorí mali zaistenú prácu, sa uspokojovali s horšími pracovnými, mzdovými i životnými podmienkami. Mnohí verili, že po splnení prvých päťročníc sa ich postavenie zlepší. V poľnohospodárstve nastal tzv. proces kolektivizácie (združstevňovania Roľ-nikov, ktorým v rokoch 1945-1948 štát pridelil pôdu, teraz nútil, aby vstúpili do družstiev, kde mali spoločne hospodáriť. Kolektivizácia sa uskutočňovala prevažne násilnými metódami. Väčšina roľníkov jej nedôverovala a bránila sa. Režim lámal odpor roľníkov prenasledovaním. „Dedinských boháčov-kulakov" zatvárali, vysťahovali do pohraničia, alebo im predpisovali vysoké a nesplniteľné dávky, ktoré mali odovzdať pre štátny výkup .Jednotné roľnícke družstvá (JRD) boli na začiatku stratové, pracovná disciplína nízka a štát ich musel podporovať veľkými peňažnými dávkami. Ich ekonomický prínos sa začal prejavovať až v 60. rokoch. Tisíce roľníkov zbavených pôdy odchádzali do miest, kde vo fabrikách nachádzali zamestnanie a väčšie sociálne istoty.V polovici šesťdesiatych rokov prvýkrát v dejinách Slovenska bolo viac občanov zamestnaných v priemysle než v poľnohospodárstve. Počet obyvateľov miest prudko narastal. V mestách rástli bytové sídliská vybavené moderným príslušenstvom, na dedinách sa stavali nové domy. Celé slovenské územie bolo elektrifikované. Spriemyselňovanie Slovenska spôsobilo v porovnaní s predchádzajúcim obdobím zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne väčšiny obyvateľov. „Hladové doliny" boli dávnou minulosťou. Životná úroveň však nedosahovala stupeň, aký existoval vo vyspelých štátoch Európy. Vedenie komunistickej strany podľahlo ilúzii o vlastných úspechoch a vyhlásilo, že v Československu je už socializmus dobudovaný.Problémy a metódy totalitného režimu však ďalej pretrvávali, hoci už neboli také kruté a viditeľné ako po roku 1948. Postavenie Slovenska v republike ostalo nedoriešené, nerovnoprávne. Od roku 1950 viedla komunistická strana sústavný boj proti tzv. slovenskému buržoáznemu nacionalizmu. Za jeho prejav boli označené všetky slovenské úsilia o rovnoprávnosť v štátoprávnej, hospodárskej i kultúrnej oblasti. Obete boja proti „buržoáznemu nacionalizmu" skončili vo väzeniach či v pracovných táboroch.Napriek totalitnému režimu sa Slovensko stávalo modernou priemyselnou krajinou.