Za začiatok prelomových zmien sa pokladá 17. november 1989. V tento deň sa v Prahe, podobne ako 16. novembra v Bratislave, uskutočnila študentská manifestácia. V dôsledku brutálneho zásahu proti nej sa ako reťazová reakcia začal mohutný celospoločenský pohyb. Jeho prejavom boli protestné zhromaždenia, aktivity občanov v kultúrnych a verejných inštitúciách, na vysokých školách, v úradoch a závodoch. Celoštátny generálny štrajk ukázal, že existujúci režim stratil podporu nielen obyvateľstva, ale aj armády a bezpečnosti.Vedenie komunistickej strany sa pokúšalo zachrániť svoje pozície tým, že robilo výmeny funkcionárov. Bolo však už neskoro. 29. novembra 1989 prijalo Federálne zhromaždenie zákon o zrušení vedúceho postavenia komunistickej strany v štáte a spoločnosti.federálnej i republikovej úrovni sa vytvorili vlády národného porozumenia. Novým prezidentom republiky sa stal bývalý disident Václav Havel. Do politického života sa vrátil aj Alexander Dubček, ktorý sa stal predsedom Federálneho zhromaždenia.V Československu sa po štyridsiatich rokoch obnovil systém parlamentnej demokracie. Jej základ tvorili vznikajúce politické strany a hnutia, ktoré reprezentovali záujmy rozličných vrstiev a skupín spoločnosti. Tieto strany a hnutia sa uchádzali o hlasy občanov v prvých porevolučných voľbách v júni 1990. Na Slovensku najlepšie výsledky dosiahla Verejnosť proti násiliu a v Čechách Občianske fórum. Obe tieto hnutia sa však čoskoro rozdelili. Vzniklo z nich viacero politických strán.Pád komunistického totalitného režimu v Československu vošiel do povedomia svetovej i domácej verejnosti ako „nežná" či „zamatová" revolúcia. Tieto prívlastky dostala pre pokojný a nekrvavý priebeh. Jej významným dôsledkom bolo aj postupné zrušenie satelitného pomeru Československa voči Sovietskemu zväzu. Jeho vojská po viac ako dvadsiatich rokoch odišli z nášho územia. Revolúcia viedla aj k podstatným zmenám v hospodárskom živote. Novými zákonmi sa začali odstraňovať krivdy, ktoré spôsobil bývalý režim občanom. Celý hospodársky život sa menil a prispôsoboval systému, aký sa osvedčil vo vyspelých krajinách Európy a sveta. Tento proces však nebol jednoduchý a bezbolestný. Odrazil sa v znížení životnej úrovne širokých vrstiev obyvateľstva.Revolučné premeny zákonite opäť nastolili na Slovensku citlivú a stále neuspokojivo riešenú štátoprávnu otázku. Politickí predstavitelia Slovenska ä Českej republiky viedli takmer tri roky spory a rokovania o vzájomnom vzťahu v spoločnom federatívnom štáte. Vo voľbách roku 1992 zvíťazili tak na Slovensku, ako aj v Česku tie politické strany a hnutia, ktoré sa rozhodli riešiť túto otázku pokojným rozdelením federatívneho Česko-Slovenska a vytvorením samostatných štátov.V júli 1992 prijala SNR Deklaráciu o zvrchovanosti Slovenskej republiky. V septembri 1992 schválila Ústavu Slovenskej republiky. Vzápätí nato slovenskí a českí poslanci vo Federálnom zhromaždení väčšinou hlasov prijali zákon o rozdelení Československa na dva samostatné štáty.1. januára 1993 vstúpila do svetovej rodiny samostatných štátov Slovenská republika. Uznali ju všetky krajiny sveta i medzinárodné politické a hospodárske organizácie. Vo februári 1993 bola pred sídlom OSN v New Yorku vztýčená bielo-modro-čer-vená zástava so znakom dvojkríža na trojvrší.