Prvá svetová vojna otriasla dôverou v starý poriadpk a vyvolala pochybnosti, či sú ľudia vôbec schopní navzájom si porozumieť. Mnohí umelci reagovali na otrasné zážitky z vojny tak, že dávali najavo svoje opovrhnutie nad ľudskou spoločnosťou a na svoju vnútornú neistotu a roztrpčenosť nasadzovali šašovskú masku. No súčasne hľadali- pre umenie nové cesty, ktoré mali byť aj novými cestami pre ľudskú civilizáciu.Skupina umelcov, ktorá žila počas vojny vo Švajčiarsku, vychádzala z týchto pocitov a založila hnutie DADA. V skupine boli básnici i maliari. Dušou dadaistov bol básnik Tristan Tzara, maliar Marcel Duchamp [marsel diišam] a grafik a sochár Hans Arp. Za základný princíp tvorby pokladali náhodu.Aj názov dadaizmus vznikol náhodne, keď umelci listovali v slovníku (dada -koník, detská hračka). Dadaistická báseň sa skladala z náhodne zoskupených slov a rovnako dadaistický obraz vznikol náhodným zoskupením obyčajných predmetov, napr. zhrdzavených klincov, cestovných lístkov, kúskov látky, uzáverov fliaš, gombíkov a pod. Dadaisti tým chceli odvrátiť pozornosť.publika od vznešených vecí a zamerať ju na všedné, náhodné predmety, odstrániť bariéru medzi umením a životom, rozvíjať ľudskú fantáziu.Ďalším významným umeleckým smerom, ktorý vznikol v medzivojnovom období, bol surrealizmus. Názov vznikol odvodením od slova realizmus predponou sur- (nad), preto sa do slovenčiny prekladá ako nadrealizmus. Podobne ako dadaizmus aj surrealizmus združoval básnikov i výtvarných umelcov a istým spôsobom naň nadväzoval. Surrealistom však nešlo o akúkoľvek náhodu, ale o náhodu v myslení a predstavách človeka. Podľa nich sa skutočne slobodné myšlienky a predstavy uskutočňujú len v sne. Tak sa sny stávajú pre surrealistov zdrojom a inšpiráciou slobodného umeleckého vyjadrenia.Najvýznamnejšími surrealistickými maliarmi boli Max Ernst, Salvador Dali a Joan [choan] Miró. Kolískou a skutočným domovom surrealistov sa stal Paríž.V Nemecku dosiahol najväčší rozkvet expresionizmus (expresia - výraz). Vychádzal zo zložitých podmienok vtedajšieho Nemecka: bieda širokých vrstiev, nacionalizmus, negatívne sociálne javy, militarizácia spoločenského života. Dôsledkom bola osamotenosť, odcudzenosť, brutalita a individualizmus. Diela expresionistických umelcov sú krajne pesimistické, čo zvýrazňujú aj kontrastné farby, nadsádzka ba až deformácia stvárneného objektu. Najvýznamnejšími predstaviteľmi expresionizmu boli Edvard Munch, Oskar Kokoschka [kokoška], Otto Dix a Vasilij Kandinskij.Na druhom konci Európy v sovietskom Rusku vzniklo ďalšie centrum moderného umenia. Aj tu básnici a maliari hľadali nové spôsoby umeleckého vyjadrovania, ktoré by obrodilo nielen umenie, ale aj svet spustošený vojnou. Vzniklo tu množstvo rôznych skupín a smerov, ktoré nazývame ruská avantgarda. Boľševici spočiatku pôsobenie avantgardných umelcov trpeli, ale už v polovici 20. rokov začali potláčať slobodu umeleckého prejavu. Preto viacerí poprední ruskí umelci svoju vlasť opustili. Jedným z najznámejších bol maliar Mare Chagall [mark ša-gal], autor obrazov plných fantastických snových predstáv a vízií.Ďalším umeleckým smerom, ktorý sa vyvíjal nezávisle od seba vo viacerých krajinách, bol konštruktivizmus. Odmietal závislosť umeleckého diela od videnej skutočnosti, ale aj od zážitkov a životných postojov tvorcu. Jeho hlavným predstaviteľom bol Holanďan Piet Mondrian.V 20. storočí sa zrodila aj moderná architektúra. Na rozdiel od historickej architektúry, ktorá využívala klasické stavebné materiály: kameň, tehlu, drevo, modernú architektúru podmienil nástup nových materiálov (železobetónu, železná kostra v kombinácii so sklom, oceľové a betónové dielce). Pre historickú architektúru je príslovečná súhra všetkých druhov výtvarných umení. Moderná architektúra je charakteristická účelnosťou a širokým uplatnením - priemyselné objekty, hromadná bytová výstavba, výstavné pavilóny a pod. Aj moderná architektúra však môže byť humánna, keď zohľadňuje účel a krásu v harmónii. Priekopníkom modernej architektúry 20. storočia bol francúzsko-švajčiarsky architekt Le Cor-busier [1 korbúsjé].