Od roku 1942 sa objavil ďalší spojenec v boji proti fašizmu, a to priamo na okupovaných územiach. Doposiaľ obyvateľstvo obsadených krajín prejavovalo nanajvýš iba pasívny odpor voči okupantom. Teraz však začalo prechádzať na aktívne formy odboja. Množili sa sabotáže, atentáty a objavili sa i prvé partizánske skupiny. V Juhoslávii sa postupne utvorila partizánska armáda, ktorú viedol Josip Broz Tito. Významnú úlohu zohral partizánsky spôsob boja na území ZSSR, ale aj vo Francúzsku, v Poľsku, na Slovensku a v Taliansku.Aktívni boli aj politici, ktorí na začiatku vojny odišli do zahraničia a postupne sa sústredili najmä v Londýne. Tu vytvorili dočasné vlády a organizovali zahraničný odboj proti okupantom. Boli to vlády Belgicka, Holandska, Nórska, Poľska a Československa. V Londýne a neskôr v Alžírsku sa zdržiaval generál de Gaulle [gól] so svojím Výborom slobodných Francúzov. Pred fašistickou okupáciou utiekli zo svojej vlasti mnohí radoví občania, ale najmä vojaci a dôstojníci. Tí neskôr bojovali v oslobodzovacích spojeneckých armádach.V poslednej fáze vojny, keď sa front posúval do strednej Európy, vzplanuli v niektorých štátoch protifašistické povstania. V Taliansku zvrhli v lete 1943 Mu-ssoliniho jeho vlastní prívrženci. Chceli totiž predísť ľudovému povstaniu, ktoré už viselo na vlásku. Súčasne sa usilovali zlepšiť podmienky na rokovanie o prímerí s Angličanmi a Američanmi, ktorí sa už vylodili na Sicílii.V júni 1944 sa armády západných spojencov vylodili vo Francúzsku. Tak sa Nemecko ocitlo v kliešťach. Na východe sa muselo brániť proti postupujúcej Červenej armáde a zároveň presunúť vojská na západný front do Francúzska. Každému už bolo jasné, že Nemecko vojnu prehrá. Preto sa skupina generálov, ktorá bola dovtedy poslušná Hitlerovi, spojila s malou odbojovou skupinou a pokúsila sa spáchať naňho atentát. Ten sa však nepodaril a Hitler zostal pri moci, kým Spojenci nedobyli Berlín. 30. apríla spáchal v bunkri, kde sa skrýval, samovraždu.8. mája 1945 Nemecko kapitulovalo. Bola to bezpodmienečná kapitulácia, tak ako sa na tom Spojenci počas vojny dohodli. Tým sa vojna v Európe skončila.Už počas vojny sa zišli Roosevelt, Churchill a Stalin na konferencii v Teheráne a v Jalte na Kryme, aby zjednotili svoj postup. Krátko po skončení vojny sa zišli znova v meste Potsdam (Postupim) neďaleko Berlína. Nový prezident USA Truman, britský predseda vlády Churchill a hlava sovietskeho štátu Stalin tu rokovali, aby sa poradili o ďalšom osude Nemecka. Dohodli sa, že tých, čo boli zodpovední za zločiny spáchané počas vojny, postavia pred medzinárodný súd. Rozhodli o tom, že akákoľvek propagácia fašizmu sa bude súdne trestať.Nemecko bolo rozdelené na štyri okupačné zóny - sovietsku, americkú, britskú a francúzsku. Rovnako hol rozdelený aj Berlín.Mimo Európy sa však ešte bojovalo. Svetová vojna sa skončila až porážkou Japonska, ktoré podpísalo kapituláciu 2. septembra 1945, po tom, čo USA atómovými bombami zničili japonské mestá Hirošimu a Nagasaki.