Koncom roku 1945 sa začal v Norimbergu proces s dvadsiatimi štyrmi pohlavármi porazeného nacistického Nemecka. Medzinárodný vojenský tribunál ich súdil za zločiny spáchané vo vojne a v koncentračných táboroch.V Norimbergu sa naposledy prejavila svornosť niekdajšej protihitlerovskej koalície. Prvé rozpory sa objavili v otázke budúcnosti Nemecka. USA a Veľká Británia pokladali za najrozumnejšie prispieť k obnove nemeckého hospodárstva a až potom požadovať od Nemecka, aby zaplatilo za škody spôsobené vojnou. Marshallov plán pomoci rátal aj s Nemeckom. To však znamenalo zachovať trhové hospodárstvo a obnoviť demokratický systém.Sovietsky zväz však chcel reparácie ihneď. Vo svojej okupačnej zóne ich už aj začal vyberať demontážou a odvozom toho, čo zostalo z nemeckých tovární. Politicky podporoval Stalin výhradne tých ľudí a tie politické prúdy, v ktorých videl záruku, že sa podriadia Moskve.Čím zreteľnejšie sa prejavovalo, že Stalin si podmaňuje východoeurópske štáty, tým odhodlanejšie smerovala americká a britská politika k podpore západného Nemecka. Tento vývoj napokon viedol k vzniku dvoch nemeckých štátov.V máji 1949 vznikla Spolková republika Nemecko (SRN) a v októbri Nemecká demokratická republika (NDR). SRN sa vydala na cestu parlamentarizmu, rešpektujúc zákaz zbrojenia a propagácie fašizmu. NDR sa stala súčasťou sovietskeho bloku.Marshallov plán podnietil aj zbližovanie západoeurópskych štátov. Už roku1948 sa združilo 18 štátov, ktoré sa uchádzali o americkú hospodársku pomoc. Vytvorili Európsku organizáciu pre hospodársku spoluprácu, z ktorej neskôr vzniklo Európske hospodárske spoločenstvo a z toho dnešná Európska únia.Cesta tohto združovania nebola jednoduchá. Mnohé štáty sa cítili dotknuté tým, že USA si kládli podmienku prednostného prístupu k surovinovým zdrojom. Niektorí, ako napr. Francúzi, sa obávali zapojenia SRN do európskeho spoločenstva. Iní, napr. Veľká Británia, mali námietky proti dohodám o clách, ktoré mali odstrániť bariéry v medzinárodnom obchode.Roku 1949 vznikol Severoatlantický pakt, známy pod skratkou NATO. Bolo to politické spojenectvo západoeurópskych štátov a USA. Vytvorilo si vlastnú vojenskú organizáciu, ktorej velil vždy americký generál. Prvým veliteľom NATO bol Dwight Eisenhower [ejzenhauer], hlavný veliteľ spojeneckých vojsk v Európe za vojny a neskorší prezident USA. Priamym podnetom pre vznik NATO bol komunistický prevrat v ČSR.