Nástup novoveku priniesol prevratné zmeny vo vede, v technike í v spoločenskom živote. Nové objavné cesty po oceánoch podnietili záujem o astronómiu, zdokonalenie vojenskej techniky a umožnili široký rozvoj obchodu medzi svetadielmi. Gutenbergov vynález kníhtlače urýchlil informovanosť vzdelancov. Nové poznatky narušili stredoveký obraz človeka o svete. Predovšetkým objav Mikuláša Kopernika o Zemi, ktorá nie je stredobodom vesmíru, ale sa s ostatnými planétami otáča okolo Slnka. Jeho heliocentrickú sústavu rozvinul pražský hvezdár Jan Kepler doplnením výpočtov o elipsovitej dráhe planét. Nové názory podporil vynález ďalekohľadu, ktorý Galileo Galileí použil na skúmanie Mesiaca a iných planét. Nové objavy však cirkev pokladala za kacírstvo.V polovici 17. stor. sa začína tzv. „veľké storočie". Veda sa vymanila z filozofie, ktorej súčasťou bola doteraz. Prelomom sa stalo pôsobenie anglického fyzika Isaaca Newtona. Svojimi zákonmi všeobecnej gravitácie a mechaniky položil základy modernej vedy, ktorá významne ovplyvnila názory na svet a spoločnosť. Zmenili sa aj spôsoby bádania. Špekulatívnu stredovekú metódu vystriedala empirická metóda (zdôrazňovala význam skúsenosti a pokusu). Jej základy položil anglický filozof Francis Bacon. Francúz René Descartes zasa zdôrazňoval rozumové poznávanie - racionalizmus. Obidve metódy sa dopĺňali a tvorili základ myšlienkového hnutia nazvaného osvietenstvo. Osvietenci chceli vyviesť ľudí prostredníctvom rozumu a vzdelania z temnôt stredovekých povier a neznalosti. Ich myšlienky mali najsilnejšie zastúpenie v predrevolučnom Francúzsku, kde zostavili Encyklopédiu vied, umení a remesiel. Získali si aj niektorých európskych panovníkov.3 Newtonove mechanické princípy sa zovšeobecnili a kombinovali s matematikou. Podnietili aj vznik nových objavov v chémii (Lavoísier) i v skúmaní ľudského tela (Harvey - krvný obeh). Človek sa vnímal ako dokonalý stroj a súčasť vesmíru. Narastala viera v schopnosti človeka meniť svet.Zmenil sa aj spoločenský život. Anglická šľachta reagovala na zvýšený dopyt po vlne hromadným chovom oviec. Roľníci tak strácali pôdu a odchádzali do miest, kde sa stali základnou pracovnou silou pre vznikajúce manufaktúry. Vznik priemyselnej výroby sa stal hnacou silou rozvoja a zdrojom hospodárskeho rastu. Nové pracovné stroje v manufaktúrach zvyšovali produktivitu práce. Prvé stroje zostrojili technicky nadaní remeselníci. Napríklad mechanický spriada-cí stroj zostavil chudobný tkáč James Hargreaves a nazval ho podľa svojej dcéry Jenny. To si však vyžadovalo nové spôsoby spracovania kovov, v uhoľnom priemysle a doprave. Skonštruovaním pudlovacej pece sa zlepšila výroba ocele. Na vykurovanie sa začalo používať čierne kamenné uhlie. Parný stroj, vynález Jamesa Watta (1785), znamenal revolúciu v pohonných mechanizmoch strojov. Jeho spojením s pracovným strojom sa položil základ klasickej továrenskej výroby. Premenu manufaktúrne) výroby na továrenskú nazývame priemyselnou revolúciou, ktorá sa začala rozvíjať najprv v Anglicku. Priemyselná revolúcia si vynútila veľké zmeny aj v doprave. Furmanskú a lodnú dopravu doplnila na začiatku 19. stor. železničná doprava. Víťazstvo pary na koľajniciach je spojené s konštruktérom prvej parnej lokomotívy Georgeom Stephensonom (1814). Prvá pravidelná železničná trať medzi Stocktonom a Ďarlíngtonom vznikla v roku 1825. V Rakúsku sa objavila prvá parná železnica z Viedne do Halíča (1836) a v roku 1849 bola postavená železnica z Viedne do Bratislavy. Parné stroje sa ujali aj v lodnej doprave. V USA zostrojil Róbert Fulton parník Clermont (1807). Americký parník Savannah v roku 1818 prvý raz prekonal Atlantický oceán. Priemyselná revolúcia uľahčila život človeka, ale narušila rovnováhu v prírode.