Georeliéf Reliéf je vrchná časť litosféry spolu so spodnou časťou hydrosféry. Georeliéf je súbor tvarov zemského povrchu. Geomorfológia je vedná disciplína, ktorá sa zaoberá štúdiom georeliéfu, jeho vznikom a formovaním. Geomorfologické činitele sú zdroje geomorfologických procesov Geomorfologické procesy sú procesy, ktoré vytvárajú georeliéf. Vnútorné geomorfologické procesy vytvárajú morfoštruktúry – pásmové pohoria, kontinenty, sopky....Vonkajšie geomorfologické procesy vytvárajú morfoskulptúry – menšie formy georeliéfu. Geomorfologické podmienky – sú vlastnosti krajiny vplývajúce na činitele /podnebie, vlastnosti hornín, uloženie hornín, ich odolnosť/ Vlastnosti georeliéfu – nadmorská výška - sklon georeliéfu – udáva množstvo gravitačnej E, ktorú môže geomorf. proces na danom území využiť, meria sa v smere spádnice (kolmica na vrstevnicu) - orientácia voči svetovým stranám - geometrické formy georeliéfu - priame - vyduté /konkávne/ - spomaľujú tok hmoty, tok smeruje do oblasti údolnice /čiara, ktorá spája najnižšie miesta údolí/ - Vypuklé /konvexné/ - zrýchľujú tok hmoty v smere od chrbátnice /čiara, ktorá spája najvyššie miesta chrbtov/ - výšková (vertikálna) členitosť georeliéfu – Výškový rozdiel medzi najvyšším a najnižším bodom istého územia Členenie georeliéfu: A/ pevninový – nad úrovňou svetového oceána Podľa absolútnej nadmorskej výšky: - nížiny – do 200 m n.m. - vysočiny – nad 200 m n.m. Podľa relatívnej nadmorskej výšky: - roviny – do 30 m - pahorkatiny – do 150 m - vrchoviny – do 300 m - hornatiny – do 600 m - veľhornatiny – nad 600 m Územie pevninského georeliéfu pod úrovňou svetového oceánu sa nazýva preliačina – Mŕtve more . Ak je dno pod úrovňou mora a hladina nad hovoríme o skrytej preliačine – jazero Bajkal B/ podmorský – dno svetového oceánu Typy reliéfu podľa pôvodu: - vytvorený endogénnymi procesmi /zemetrasenie, sopečná činnosť, horotvorná činnosť/. Vzniká tektonický georeliéf. A/ vrásový – vznikajú vrásové pohoria, antiklinály tvoria horské chrbty, synklinály tvoria údolia medzi nimi /Karpaty/ B/ príkrovový – príkrovové pohoria majú zložitú štruktúru, pôsobením bočných tlakov boli vrásy presunuté na seba /Himaláje/ C/ vrásovo-zlomový D/ kryhový /Ťan-Šan/ E/ sopečný – sopečné pohoria vznikajú povrchovou sopečnou činnosťou, tvoria sa sopečné kužele s pozdĺžnymi lávovými prúdmi a doskovitými príkrovmi. Sopky sa delia na lávové, zmiešané /stratovulkány/ a tufové. Z hľadiska aktivity na aktívne /činné/ - Etna, odpočívajúce – Vezuv a vyhasnuté – Poľana 2. Vytvorený exogénnymi procesmi – zdrojom je najmä slnečné žiarenie, gravitácia zvetrávanie – proces, ktorý modeluje georeliéf, je to rozrušovanie hornín, môže byť mechanické /činnosťou vetra.../ alebo chemické /pôsobením vody, zmenou teploty.../ Vodou podmienené procesy a formy Marinné (morské) procesy a formy: - na dne morí a oceánov pôsobením vody vznikajú kalové prúdy, ktoré vytvárajú podmorské kaňony v tvare písmena V. - na pobreží rušivým vplyvom mora – abráziou – vznikajú pláže, útesy... Svahové procesy a formy - na pevnine – vodná erózia – plošná, stružková a výmoľová - vo vyšších nadmorských výškach vplyvom zrážkovej vody a topiaceho sa snehu vznikajú bahenné prúdy – odnos jemnozrnného materiálu alebo bahenno-blokové prúdy – prevláda kamenistá zložka Fluviálne /riečne/ procesy a formy: - ron – nesústredený odtok povrchovej vody - vodný tok – sústredený odtok povrchovej vody - vodné koryto – miesto, kadiaľ preteká vodný tok, jeho spodná časť sa nazýva žľab - dolina – zníženina vytvorená riekou, tvar písmena V, viaceré vytvárajú sieť - splaveniny – hrubozrnný materiál unášaný riekou po dne - plaveniny – jemnozrnný materiál unášaný a rozptýlený v rieke Krasové procesy a formy: - prebiehajú v oblastiach s výskytom karbonátových hornín /vápencov/. Vytvárajú formy: povrchové – krasové jamy (závrty) – lievikovité zníženiny, škrapy (malé žliabky a výčnelky), tiesňavy a kaňony (napr. Zádiel) podpovrchové – jaskyne s kvapľovou výzdobou (stalagmit, stalaktit, stalagnát) Snehom a ľadom podmienené procesy a formy /kryogénne/ - snehové (nivačné) – snehové lavíny – prehlbujú lavínové ryhy a ukladajú lavínové kužele - ľadovcové (glaciálne) - ľadovce delíme na horské /Alpy, Himaláje/ a pevninské /Antarktída/. Horské tvoria – ľadovcová dolina (tróg) – tvar U - ľadovcový kotol (kar) – tvorí sa v závere dolín - moréna – uložený zvetraný horninový materiál presúvaný ľadovcom /bočná, spodná a čelná – najčastejšia/ - mrazové – permafrost – dlhodobo zamrznutá pôda a horniny rozmŕzajúce na obdobie krátkeho polárneho leta - pôdotok (soliflukcia) – pomalé tečenie tejto rozmrznutej kašovitej hmoty Činnosť vetra /eolické procesy/ - v suchších oblastiach vznikajú púšte – môžu byť piesočnaté /ergy/, štrkovité alebo kamenisté. V oblastiach piesčitých vznikajú pieskové presypy /duny/. - Sprašové pokrovy – mohutné vrstvy usadených spraší /veterná erózia/ - napr. v Číne Gravitáciou podmienené procesy - opadávanie – tvoria sa rozsiahle úsypiskové kužele - rútenie – náhly pád skalnej steny - zliezanie – plazivý, pomalý pohyb zvetralín - hĺbkové zliezanie – veľmi pomalý pohyb celých blokov hornín - zosúvanie – presúvanie hornín pozdĺž šmykovej plochy , tvoria sa zosuvy Kozmogénne procesy a formy – vplyv dopadu kozmických telies na zemský povrch – meteorické krátery Biogenné procesy /činnosť rastlín a organizmov/ - rašeliniská, termitiská, koralové útesy a koralové ostrovy – atoly Antropogénne procesy /činnosť človeka/ - v súčasnosti je jedným z najvýznamnejších geomorfologických procesov – vznikajú lomy, kanály, komunikácie, sídla... Členenie reliéfu na malom území: - akumulačné nížiny – prebieha tu akumulácia materiálu, napr. deltové, jazerné, ľadovcové - odnosové a štruktúrne roviny – tvoria zarovnaný povrch v dôsledku exogénnych procesov. Základným prvkom sú tabule - klenby a panvy – klenby sú konvexné a panvy konkávne, majú kruhový alebo oválny pôdorys - pohoria - fosílne tvary