osoba – 1. osoba – ja (j. č.)  my (m. č.)   2. osoba – ty (j. č.) vy (m. č.)  3. osoba – on, ona, ono (j. č.)  oni, ony (m. č.)číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)  čas – prítomný, minulý, budúcispôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovacívid – dokonavý (vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije) nedokonavý (vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije)slovesný rod – činný (podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo.)trpný (podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Drevo je rúbané.)- osoba a číslo, len pri niektorých slovesných tvarochslovné druhy:a.) ohybné slovné druhy:Podstatné menáPrídavné menáZámenáČíslovkySlovesá- podstatné mená, prídavné mená, číslovky, zámena – skloňujú sa (rod, číslo, pád, vzor)- slovesá – časujú sa (osoba, číslo, čas, spôsob)b.) neohybné slovné druhy:PríslovkyPredložkySpojkyČasticeCitoslovcia Podstatné mená- plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú osoby, zvieratá, rastliny, veci, vlastnosti, deje, vnútorné stavy človeka.rozdelenie podstatných mien:l. a.) konkrétne (hmotné) – označujú osoby, zvieratá a veci; možno ich pozorovať zmyslami  (strom, kniha, vôňa ...)b.) abstraktné (nehmotné) – označujú vlastnosti, deje, duševné stavy a činnosti; nemožno  ich pozorovať zmyslami (láska, zdravie, rok ...)ll. a.) všeobecné – vzťahujú sa na každý predmet toho istého druhu, napr. slovom strom pomenujeme všetky stromy na svete. Píšu sa malým písmenom.  b.) vlastné – pomenúvajú a jedinečné predmety alebo organizácie, napr. Jano, Ďumbier,  Vysoké Tatry ... Píšu sa veľkým začiatočným písmenom.lll. a.) životné – pomenúvajú iba osoby (Ján, Slovák, učiteľ ... ) b.) neživotné – tú to všetky podstatné mená, ktoré neoznačujú osoby (kameň, pes, lopta ...)lV. a.) pomnožné – označujú jeden predmet, ale majú formu množného čísla (plurálu), napr. nohavice, dvere, okuliare ...  b.) hromadné – majú formu jednotného čísla (singuláru), ale označujú množinupredmetov, osôb, napr. ľudstvo, vtáctvo, zelenina ...skloňovacie vzory podstatných mien:a.) mužský rod – chlap, hrdina, dub, stroj, menej frekventovaný vzor kulib.) ženský rod – žena, ulica, dlaň, kosť, osobitné skloňovanie pani, gazdinác.) stredný rod – mesto, srdce, vysvedčenie, dievčagramatické kategórie podstatných mien:a.) rod – mužský, ženský, strednýb.) číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)c.) pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentáld.) vzorPrídavné mená- plnovýznamový slovný druh. Pomenúvajú vlastnosti osôb, zvierat, vecí, prírodných a spoločenských javov.rozdelenie prídavných mien:a.) akostné – pomenúvajú vlastnosti (dobrý, zlý, pekný ...); stupňujú sab.) vzťahové – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (drevo –drevený, slama – slamený, Štúr – štúrovský ...); nedajú sa stupňovaťc.) vzťahové živočíšne – vyjadrujú vzťah k podstatnému menu, z ktorého sú odvodené (líška  - líščí, páv – páví, medveď – medvedí ...); nedajú sa stupňovaťd.) privlastňovacie – tvoria sa od osobných a zvieracích mien. Vyjadrujú, komu patrí osoba,zviera, vec (matkin syn, líškin chvost, Štúrov jazyk ...)skloňovacie vzory prídavných mien:a.) pre akostné a vzťahové prídavné mená – tvrdé zakončenie – pekný  mäkké zakončenie – cudzíb.) pre vzťahové živočíšne prídavné mená – páví – neplatí rytmické kráteniec.) pre privlastňovacie prídavné mená – otcov, matkingramatické kategórie prídavných mien:a.) rod – mužský, ženský, strednýb.) číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)c.) pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentáld.) vzorZámená - plnovýznamový slovný druh. Vo vete dokážu zastúpiť iný slovný druh.rozdelenie zámien:l. podľa rodu:a.) rodové – môžeme určiť gramatickú kategóriu rodu: mužský rod – môj – moji (on)ženský rod – moja – moje (ona)stredný rod – moje – moje (ono)b.) bezrodové – nedá sa určiť kategória rodu: ich, ja, my, tyll. podľa vecného významu:a.) osobné zámená: základné – ja, ty, on, ona, ono, my, vy, oni (muži), ony (ženy a deti)privlastňovacie – môj, tvoj, jeho, jej, náš, váš, ichOsobné zámená zastupujú vo vete: prvú osobu (ja, my, môj)  druhú osobu (ty, vy, tvoj)  tretiu osobu (on, oni, ich)b.) zvratné zámená: základné – sa, siprivlastňovacie – svojc.) ukazovacie zámená – ten, tá, to, ti, tie, onen, oná, ono, tamten ... d.) opytovacie zámená – kto, čo, ktorý (N m. č. ktorí), aký (N m. č. akí), čí, koľký (N m. č.  koľkí) .... ; pádové otázky; keď sú v odpovedi, nie je v otázke tak sú   vzťažné zámenáe.) neurčité zámená – dakto, dačo, dajaký, niečo, niečí, voľakto, ktokoľvek, niekto, nikto ...f.) vymedzovacie zámená – sám, ten istý (N m. č. tí istí), iný (N m. č. iní), každý, nikto, nijaký ... gramatické kategórie zámien:a.) rod – mužský, ženský, stredný (okrem bezrodových)b.) číslo – jednotné (singulár), množné (plurál)c.) pád – nominatív, genitív, datív, akuzatív, lokál, inštrumentáld.) vzor Číslovky- plnovýznamový slovný druh. Označujú počet osôb, vecí, dejov; ich poradie a členenie. Niektoré číslovky majú podobu podstatného mena (sto), prídavného mena (prvý), príslovky (dvojako)a.) určité – prvý, dvoch, traja ...b.) neurčité – mnoho, viac, veľa ...rozdelenie čísloviek podľa druhu:a.) základné – (otázka: koľko, koľkí?); označujú počet; osem, troje, veľa, štvrť, tritisíc sedemsto dvadsaťdva, tisícdeväťstošesť  ...b.) skupinové – (otázka: koľko?); vyjadrujú nielen celkový počet, ale pomenúvajú každýjednotlivý predmet v skupine predmetov; troje deti, sedmoro, viacero ... c.) radové – (otázka: koľký v poradí?); vyjadrujú poradie osôb alebo vecí v rade; prvý, ôsmych, piaty žiak ...d.) násobné – (otázka: koľkokrát?); vyjadrujú koľkokrát sa uskutoční dej slovesa; päťkrát  denne jesť, veľa ráz počuť, štvornásobný majster ...e.) druhové – (otázka: koľkoraký?); pomenúvajú počet druhov vecí alebo javov; trojaké   poháre, pätoraké zákusky, mnohoraký spôsob prípravy šalátu ...  skloňovanie čísloviek:Číslovky, ktoré majú podobu podstatných mien sa skloňujú podľa príslušných vzorov.Číslovky, ktoré majú podobu prídavných mien sa skloňujú podľa príslušných vzorov.Ak číslovka sto stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru mesto, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná.  Ak číslovka tisíc stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru stroj, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná.  Ak číslovka milión stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru dub, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná.  Ak číslovka miliarda stojí samostatne, skloňuje sa podľa vzoru žena, ak stojí pri podstatnom mene je nesklonná.  Číslovka jeden v zložených číslovkách je nesklonná (21, 41, 101 ...)základné číslovky: dva, tri, štyri – osobitné skloňovanie5 – 99 – vzor päťradové, násobné, druhové: pekný (tvrdé zakončenie), cudzí (mäkké zakončenie)skupinové: nesklonnégramatické kategórie čísloviek:a.) rod b.) číslo c.) pád  Slovesá- plnovýznamový slovný druh. Sú slová, ktoré vyjadrujú dej, činnosť, stav alebo zmenu stavu osôb, zvierat a vecí.rozdelenie slovies:l. a.) zvratné – slovesá, pri ktorých sa nachádza zvratné zámeno sa, si; česať sa, umyť sa,pozerať sa ... b.) nezvratné – slovesá bez zvratného zámena; česať, umyť, pozerať ...ll. a.) plnovýznamové – jedným slovesom vyjadríme činnosť – variť alebo stav – blednúť  b.) neplnovýznamové – nemôžu stáť samostatne bez neurčitku plnovýznamového slovesa   - chcem spievaťplnovýznamové:a.) činnostné – podmet dej vykonáva; mama varí, žiak píše, deti šantia ...b.) stavové – podmet je dejom zasiahnutý; dieťa rastie, ruža kvitne, sneh sa roztápa ...činnostné:a.) predmetové – viažu sa s predmetom; píše úlohu (prísudok + predmet) ...b.) bezpredmetové – neviažu sa s predmetom; lieta vo vzduchu (prísudok + príslovkovéurčenie miesta) ... predmetové:a.) prechodné – viažu sa s priamym predmetom v bezpredložkovom akuzatíve; píše úlohu(koho, čo?) ...b.) neprechodné – viažu sa s nepriamym predmetom, teda s predmetom v inom páde ako v predložkovom akuzatíve; hovorí otcovi (komu, čomu?) ...neplnovýznamové (pomocné):a.) sponové – byť, zdať sa, stať sa; majú funkciu spájať mennú časť prísudku s podmetom vety: Otec je dobrý. Otec sa v mladosti stal majstrom športu. ... b.) modálne (spôsobové) – chcieť, musieť, môcť ... ; majú za úlohu vyjadriť napr. vôľu (chcem spať), nutnosť (musím spať), schopnosť (môžem spať), potrebu (mám spať) ... vykonať dej plnovýznamového slovesa.c.) fázové – vyjadrujú fázu priebehu deja: začiatok – začne pršať ...   trvanie – ostáva stáť vo dverách ...  koniec – prestalo snežiť ... c.) limitné – vyjadrujú, že dej je tesne pred uskutočnením (pred hranicou realizácie), ale saneuskutoční: ide ma poraziť, mal ho čert uchytiť, ide mu srdce vyskočiť ... gramatické kategórie slovies:osoba – 1. osoba – ja (j. č.)  my (m. č.)   2. osoba – ty (j. č.) vy (m. č.)  3. osoba – on, ona, ono (j. č.)  oni, ony (m. č.)číslo – jednotné (singulár) – dej vykonáva jeden človek (píšem)  množné (plurál – dej vykonávajú najmenej dvaja (píšeme)  čas – prítomný, minulý, budúcispôsob – oznamovací, rozkazovací, podmieňovacívid – dokonavý – vyjadruje ukončený, ohraničený dej, napr. zašije; pomôcka: dokonavé slovesá tvoria budúci čas jedným slovom, napr. preskočínedokonavý – vyjadruje neukončený, neohraničený dej, napr. šije; pomôcka: nedokonavé slovesá tvoria budúci čas dvoma slovami, napr. budem šiťslovesný rod – činný (aktívum) – podmet vykonáva činnosť slovesa, napr. Otec rúbe drevo.trpný (pasívum) – podmet nevykonáva činnosť slovesa, napr. Drevo je rúbané.- osoba a číslo, len pri niektorých slovesných tvarochslovesné tvary:l. podľa zloženia:a.) jednoduché – skladajú sa z jedného slova; píšem, chcem, volám ...b.) zložené – skladajú sa z dvoch a viacerých slov; budem volať, písal by som, bude spať ...ll. podľa určených gramatických kategórií:a.) určité slovesné tvary – dajú sa určiť slovesné gramatické kategórieb.) neurčité slovesné tvary – nedajú sa určiť slovesné gramatické kategórie (niektoré z nichmajú menné gramatické kategórie, a preto sa dajú skloňovať)- neurčitok (robiť)- prechodník (chodiac)- činné príčastie prítomné (robiaci)- činné príčastie minulé (robivší), v súčasnej slovenčine neproduktívny tvar- tŕpne príčastie minulé (pečený)- slovesné podstatné meno (spievanie)  Príslovky- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú rozličné okolnosti deja, ako miesto, čas, spôsob, príčinu. Nemajú gramatické kategórie.rozdelenie prísloviek:a.) miesta – vyjadrujú miesto, na ktorom sa odohráva dej slovesa (ďaleko, zdola, dokola ...)b.) času – vyjadrujú, v akom čase sa dej slovesa odohráva (večer, zajtra, už ...)c.) spôsobu – vyjadrujú, ako sa dej slovesa odohráva (potme, teplo, nasilu ...)d.) príčiny – vyjadrujú, prečo sa dej slovesa uskutočňuje (nato, preto, zato ...)Príslovky utvorené z akostných prídavných mien sa stupňujú.Predložky- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú vzťah medzi slovami. Vo vete nestoja samostatne, ale vždy v spojení s iným slovom. Nemajú gramatické kategórie.rozdelenie predložiek:l. podľa pôvodu:a.) prvotné – nemôžu byť iným slovným druhom ani nepochádzajú z iného slovného druhu(cez, k, v ...)b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom alebo pochádzajú z iného slovného druhu(okolo, vďaka, dolu ...)ll. podľa zloženia:a.) jednoduché – jedna predložka (z, okolo, medzi ...)b.) zložené – z viacerých predložiek (popod, spoza, namiesto ...) Spojky- neplnovýznamový slovný druh. Spájajú slová alebo vety. Nemajú gramatické kategórie.rozdelenie spojok:a.) priraďovacie – spájajú slová alebo vety, ktoré sú si rovnocenné- zlučovacie – a, i, aj, ani, ako i, ako ani ...- stupňovacie – ba, ba aj, ba ani, ba dokonca, nielen – ale aj ...- odporovacie – ale, avšak, iba, lenže, no, predsa, a jednako, a napriek tomu ...- vylučovacie – alebo, buď, či, alebo – alebo, buď – buď ...Pred priraďovacími spojkami a, i, aj, ani, alebo, či, ako – v prirovnaní nepíšeme čiarku. Ak majú spojky a, i, iný význam ako zlučovací, čiarka sa môže písať, ale nemusí. Pred zloženými spojkami a spojovacími výrazmi typu a teda, a jednako, a predsa, a tým ... čiarku píšeme. Ak sa opakuje spojka, čiarku píšeme (alebo – alebo, buď – alebo)b.) podraďovacie – spájajú nadradenú – hlavnú a podradenú – vedľajšiu vetu- podmetové – (že, čo ...) Neutečie, čo sa vlečie.- prísudkové – (čo, ako ...) Už nie taká, ako bývala.- predmetové – (že, aby, či, ako ...) Povedz, či prídeš.- prívlastkové – (ako, že, či ...) Neodpovedal na otázku, či príde.- príslovkové – (keď, zatiaľ čo, ako, ako keby, lebo, pretože, aby ...) Zaplatil, keď odchádzal.Častice- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú  osobný postoj hovoriaceho k vete alebo jej časti. Nemajú gramatické kategórie.rozdelenie častíc podľa funkcie vo vete:a.) uvádzacie – stoja na začiatku vety, uvádzajú vetu, často nadväzujú na situáciu v predchádzajúcom texte uvádzajú novú výpoveď, pripájajú ju- pripájacie – i, ale, a, veru, no ... – alebo pobádajú k výpovedi- pobádacie – však, ale, potom, nech, bodaj, nuž ...b.) vytyčovacie (vysvetľovacie, hodnotiace, zdôrazňovacie) – nadväzujú na kontext, vyjadrujú sa k obsahu vety, vyzdvihujú – vytyčujú, zdôrazňujú nasledujúce slovo, hodnotia a vysvetľujú obsah povedaného. Tie častice, ktoré hodnotia povedané alebo bližšie vysvetľujú povedané sa oddeľujú od vety čiarkou.Citoslovcia- neplnovýznamový slovný druh. Vyjadrujú city alebo napodobňujú zvuky. Nemá gramatické kategórie.rozdelenie citosloviec:l. podľa typu:a.) vlastné: vyjadrujú cit – ach, joj, ó, jejéj ...  vyjadrujú vôľu – heš, haló, ahoj, čau, nazdar ...b.) zvukomalebné – napodobňujú reálny zvuk – buch, pich, crrŕ, hav – hav ...ll. rozdelenie podľa pôvodu:a.) prvotné – nie sú a neboli iným slovným druhom (ach, heš, kikirikí ...)b.) druhotné – môžu byť iným slovným druhom (beda, pomoc, varuj ...)