Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš

 
 
 
Už v období staroveku môžeme badať prvé náznaky ekonomického myslenia. Toto myslenie bolo však zatiaľ veľmi neucelené. Prapočiatky siahajú už do obdobia antického Grécka. Tu sa zoznamujeme s ekonomickými názormi Xenofóna, Platóna a Aristotela. V starovekom Ríme sa naopak stretávame s ekonomickými názormi bratov Gracchovcov, Cicera, Seneca. Istú ucelenosť týmto názorom dáva až v období stredoveku sv. Tomáš Akvinský, ktorý sa pokúsil o veľmi jednoduchý výklad pojmov ako "úver", "obchod", "peniaze", či "cena".

 

 

Ekonomické myslenie sa plne rozvíja až v období novoveku, kedy sa začínajú rozširovať trhy a nastáva prudký rozvoj výroby a obchodu. Mestá začínajú naberať na svojom význame. Tento rozvoj sa začína v období 15-16. storočia. Toto obdobie nie je len obdobím rozvoja obchodu ale aj obdobím rozvoja ekonomických teórií.

 

 

V tomto období vzniká v Anglicku nová ekonomická teória tzv. "Merkantilizmus". Jeho cieľom je uskutočňovanie záujmov panovníka a zabezpečenie bohatstva danej krajiny. Toto bohatstvo má zabezpečovať predovšetkým prílev drahých kovov do krajiny a zamedzenie vývozu týchto kovov (prostredníctvom vysokých ciel a poplatkov). Prílev drahých kovov má byť zabezpečený prostredníctvom zahraničného obchodu. Štát podporuje manufaktúry, ktoré vyrábajú predovšetkým na vývoz. Naopak sú dovážané jedine tie suroviny, ktoré sa v danom štáte nenachádzajú, no sú nevyhnutne potrebné. Merkantilizmus sa presadil predovšetkým v Anglicku (predstaviteľom bol T. Mun), Francúzsku (J.B. Colbert) a Rakúsko-Uhorsku (Mária Terézia a Jozef II. ).

 

 

V 18. storočí sa vyvinula vo Francúzsku nová ekonomická teória tzv. "Fyziokratizmus". Hlavným predstaviteľom tejto teórie bol F. Quesnay. Fyziokratizmus kladie za hlavný zdroj ekonomiky pôdu a poľnospodársku výrobu. Jedine poľnohospodárstvo dokáže vyrobiť krajine bohatstvo. Prírodné bohatstvo a poľnohospodárska výroba je teda garancia bohatstva krajiny. Quesnay rozdelil spoločnosť na tri triedy a to:
 

 

  1. vlastníci pôdy
  2. podnikatelia a pracovníci v poľnohospodárstve
  3. sterilná trieda – pracovníci v iných odvetviach (remeslá a priemysel)


V 17. storočí dochádza k rozvoju "klasickej ekonómie" akovednej disciplíny. Predstaviteľ je W. Petty (1623-1687), ktorý tvrdí, že hlavným zdrojom bohatstva je výroba. Ďalší zástanca A. Smith (1723-1790) tiež tvrdí, že hlavným zdrojom bohatstva štátu je výroba. Určuje a popisuje tri základné dôchodky štátu a to sú: renta, mzda, zisk. Smith je zástancom hospodárskeho liberalizmu a teda slobody podnikania. D. Ricardo (1772-1823) k teórii Pettyho a Smitha ešte doplnil, že hlavným zdrojom bohatstva je práca, ktorá je nevyhnutne spojená s výrobou. Hodnota výrobku je určovaná na základe množstva vynaloženej práce. Taktiež definuje teóriu komparatívnych výhod, ktorá hovorí, že krajina má vyrábať také výrobky, na ktorých výrobu sa využíva čo najvyššia produktivita práce. Ďalším predstaviteľom klasickej ekonómie je J. B. Say. Tento ekonóm opisuje teóriu výrobných faktorov. Na výrobu je nevyhnutné aby bol zabezpečený kapitál, práca, pôda. Dôležité je, aby bola zabezpečená aj mzda, cena pôdy, zisk. K. Marx – tvrdí, že robotník vyrába hodnoty, ktoré nie sú dostatočne ohodnotené. Navyše kapitalista si zisk z predaja týchto hodnôt privlastní. To považuje Marx za vykorisťovanie pracujúcich.

 

 

Neoklasická ekonómia je ekonómia, ktorá vznikla v 19 storočí. Dôležitým bodom tejto ekonomiky je analýza správania sa spotrebiteľa pri uspokojovaní potrieb. Predstaviteľom je A. Marschall. Platí tu tzv. paretovo optimum – je to istý stav ekonomiky, kedy jeden nemôže vylepšiť svoju situáciu bez toho, aby nezhoršil situáciu toho druhého. V tomto type ekonomiky sa presadzuje hospodársky liberalizmus. Práve paretovo optimum je považované za stav kedy je ekonomika v optimálnom stave.

 

 

Na prelome 19. a 20. storočia definoval J. M. Keynes príčiny nestability kapitalistickej trhovej ekonomiky spôsobené nedostatočným dopytom (Keynesova makroekonomická teória). Podľa neho je totiž nevyhnutné, aby štát zasahoval do chodu ekonomiky tzv. fiškálnou, úverovou či peňažnou politikou. To má spôsobiť multiplikačný efekt: Štát má povinnosť vytvárať takú politiku, ktorá zabezpečí efektívny dopyt, ktorý následne zvýši zamestnanosť ako aj objem výroby a zároveň spôsobí nárast dôchodkov (napr. miezd). Hlavným dielom Keynesa bola "Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí".

 

 

V 20 storočí sa vyvíja "monetarizmus" – predstaviteľom tejto ekonomickej teórie je M. Friedmann, ktorý je zároveň nositeľom Nobelovej ceny za ekonómiu. Táto teória vychádza z predpokladu, že príčinou hospodárskych problémov v trhových vzťahoch je zásah štátu do ekonomiky. Štát by mal zasahovať do chodu ekonomiky jedine prostredníctvom emisnej banky. Dôležitý činiteľ ekonomiky je množstvo peňazí v jej obehu.

 

Ekonómia ponuky – cieľom je vyrábať rýchlejšie efektívnejšie a racionálnejšie – inak povedané, treba ozdraviť ekonomiku. Spôsob ako to dosiahnuť je vytvorenie takých daňových zákonov, ktoré nebudú dávať šancu na daňové úniky, zvyšovanie motivácie práce, motivácia k zavádzaniu inovácií a minimálny zásah štátu do ekonomiky.

 


Otázky na zopakovanie:

  1. Kedy sa prvýkrát stretávame s istým ekonomickým myslením?
  2. Aká je to klasická ekonómia ?
  3. Aká je to neoklasická ekonómia ?
  4. Čo je to monetarizmus?
  5. Kto to bol J.M. Keynes?
  6. Čo znamená paretovo optimum?
  7. Ako Quesnay rozdeľuje spoločnosť?

 

Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005