Vypracoval: Mgr. Tomáš Godiš
 


Marxizmus je filozofický prúd, ktorý vznikol v druhej polovici 19. storočia. Zakladatelia tohto prúdu, sú Karol Marx (1818 – 1883) a Friedrich Engels (1820 – 1895). Marx pochádzal z advokátskej rodiny. Pochádzal z Nemecka, no ešte v mladosti sa presťahoval do Londýna, kde prežil celý svoj život. V Anglicku sa stretol s Friedrichom Engelsom. Spoločne sa angažovali v robotníckom hnutí. Bol to práve Engels, ktorý inšpiroval Marxa vo filozofických úvahách. Spoločne vytvorili filozofiu marxizmu, ktorá bola neskôr zneužitá pre politické ciele (komunistami).

 
Marx tvrdil, že spoločnosť sa skladá zo sociálnej základne, (ktorú tvorí materiálna a sociálna oblasť) a sociálnej nadstavby (tú tvoria hlavne morálka, zákony, umenie, filozofia, vedomosti, atď.).

 
Sociálna základňa má tri úrovne:

  1. Prírodné zdroje – je to nerastné bohatstvo daného štátu. Pôda, ktorá určuje, čo sa môže a čo sa dá pestovať. A sú to aj geografické podmienky štátu. Prírodné zdroje teda určujú charakter ekonomiky štátu. (V štáte sa môže vykonávať len taký druh ekonomiky, ktorý má dostatočné množstvo surovín na spracovávanie)

  1. Pracovné sily – je to robotnícka trieda (robotníci a pracujúci – spracovávatelia prírodných zdrojov).

  1. Pracovné vzťahy – je to vzťah medzi robotníkmi a medzi zamestnávateľmi. Robotníci v tomto reťazci vytvárajú hodnoty. Spracovávajú prírodné zdroje a tým vytvárajú produkty, ktoré majú isté hodnoty. Hodnota je vyjadrená prostredníctvom predajnej ceny.


Pomocou predajnej ceny vysvetľuje Marx vykorisťovanie. Predajná cena - je cena materiálu, cena práce a zisk, ktorý si majiteľ výrobku jeho predajom zarobí. Takýto majiteľ je Marxom označený ako "kapitalista“. Kapitalizmus Marx považuje za zlú formu zriadenia štátu, lebo je to systém, ktorý väčšinu vykorisťuje a menšine prináša úžitok. Podľa Marxa existujú v kapitalizme dva druhy paradoxu.

 
Prvý paradox je to, že človeka má práca šľachtiť, má ho robiť zručnejším a lepším. Má ho zároveň obohacovať. No v kapitalizme človek pracuje, aby vytvoril čo najviac hodnôt a teda čím najvyšší zisk. Pri neprimerane dlhej a ťažkej práci však dostáva minimálny plat a to ho ubíja a vytvára pocit nechutenstva do práce. A teda paradox je v tom, že aj napriek tomu, že má práca človeka šľachtiť, v kapitalizme ho vykorisťuje a zneužíva na tvorbu hodnôt, čím vyvoláva práve opačný efekt.

 
Druhý paradox je v tom, že keď robotníci vytvárajú veľký zisk, ten je ďalej používaný na modernizáciu. Modernizácia znamená nahradenie pracovnej sily iným „moderným“ strojom alebo inými postupmi. Veľký zisk, ktorý robotníci vytvárajú, je opätovne používaný na modernizáciu a teda na likvidáciu pracovných miest. Toto Marx považuje za podkopávanie vlastných základov kapitalizmu. Následná nezamestnanosť vedie k nespokojnosti a k revolúcii.

 
Revolúcia je cesta od kapitalistickej vykorisťovateľskej spoločnosti k spoločnosti socialisticko – komunistickej. Prechod týchto dvoch systémov tvorí diktatúra proletariátu (nariadenia a diktatúra). Zavedenie komunistickej spoločnosti pritom znamená absolútne zrovnoprávnenie všetkých ľudí. Základným kameňom tohto systému je sociálna rovnosť a spravodlivosť. V štáte neexistuje žiadna súkromná sféra a všetko je viac-menej spoločné. Neexistujú taktiež žiadne spoločenské vrstvy, jedine robotnícka trieda, ktorej sú všetci členmi. Jednotlivec, by mal prispievať do spoločnosti podľa svojich maximálnych možností a brať by mal len na základe svojich nutných potrieb.

 
Marxizmus sa do praxe zavádzal tak v západnej ako aj východnej Európe. V 20. storočí sa z tejto filozofickej teórie vyvinulo praktické smerovanie politických systémov štátov v Európe. Vznikli 2 prúdy a to

  1. Sociálna demokracia - (západo-marxistické myslenie). Základom bol pomalý a nenásilný prechod ku komunizmu. Základným kameňom tohto prístupu boli sociálne reformy. Tento prístup sa objavil v mnohých krajinách západnej Európy. Dnes máme taktiež strany a politické hnutia sociálnej demokracie. Sú to všeobecne povedané ľavicovo orientované strany.

  1. Leninizmus- je to východo-marxistické myslenie vychádzajúce z učenia V. I. Lenina. Leninizmus znamená radikálny a rýchly postup pri premene na komunistický režim. Základným kameňom nie sú reformy, ale revolúcia, ktorá nastolí komunizmus okamžite a nie postupne. Lenin považoval pomalú premenu cez sociálne reformy za príliš neefektívny zdĺhavý proces. Lenin a komunistický režim východných štátov zneužil teóriu marxizmu na svoje účely. Aj napriek nespravodlivostiam a krutostiam, ktoré leninizmus priniesol zmanipulovaním teórie marxizmu je nutné povedať, že marxizmus ako teória K. Marxa a F. Engelsa bola dobre spracovaná. Ich prvotnou úlohou bolo aby sa našiel ideálny systém vedenia spoločnosti. Čo sa Marxovi a Engelsovi skutočne podarilo. Len vďaka zneužitiu komunizmu je táto teória dnes zatracovaná a v konečnom dôsledku nepochopená .



Otázky na zopakovanie:

  1. Kto je zakladateľom teórie marxizmu?
  2. Z akých častí sa podľa Marxa skladá spoločnosť?
  3. Koho Marx označuje ako "kapitalistu"?
  4. Aké prístupy vznikli v teórií marxizmu v 20. storočí?
  5. Aké dva paradoxy vznikajú v kapitalizme?

 
Použitá literatúra:

  1. Kolektív autorov, Zmaturuj z náuky o spoločnosti, Didaktis, Brno, 2002
  2. A. Martinská Vavrová, Príprava na maturitu – náuka o spoločnosti, Príroda, Bratislava, 2009
  3. I. Paulička, Všeobecný encyklopedický slovník, Ottovo nakladatelství, Praha 2005