Tornádo je ničivý vzdušný vír, ktorý vyrastá z oblaku a v podobe chobota sa dotýka zemského povrchu. Chobot býva hrubý rádovo od niekoľko metrov až do stoviek metrov. Väčšinou je dobre rozoznateľný od okolia. V jeho vnútri dochádza k zrážaniu vodnej pary a tým k vzniku akéhosi oblaku v tvare daného víru. Tornádo je nebezpečné kvôli prudkému vetru. Silné prúdenie vetra je schopné zrovnávať so zemou domy, ničiť lesné porasty a strhávať stožiare s káblami. Každoročne si tornáda vyžadujú desiatky obetí na životoch a to predovšetkým na stredozápade USA. Tornáda sa (mysliac v podmienkach Severnej Ameriky) vyskytujú najmä na jar resp. na prechode medzi jarou a letom a druhý - nižší vrchol - zaznamenávajú počas jesene.Tornádo sa zvykne mýliť so silným vetrom pri búrke alebo tropickom cyklóne, resp. hurikáne. Na rozdiel od týchto vetrov je tornádo presne lokalizovateľné, po zemi zanecháva viditeľnú, ohraničenú stopu a jeho vietor dosahuje nepomerne väčšie rýchlosti ako pri ostatných poveternostných fenoménoch. Presný meteorologický názov pre tornádo je veľká tromba. Samotné slovo tornádo je lokálny názov pre veľkú trombu v Severnej Amerike. Toto označenie sa rozšírilo aj inde do sveta.V strede tornáda môže vietor dosiahnuť až rýchlosť 400 km/h. Je to najväčšia koncentrácia energie, ktorú dokáže atmosféra vyprodukovať. Ide o najrýchlejšie zaznamenané prúdenie vzduchu v prízemnej vrstve atmosféry vyvolané čisto prírodnými podmienkami vôbec. Rýchlosť vetra v tornáde a teda jeho sila sa meria nepriamo, podľa škôd, ktoré spôsobí na stavbách a vegetácii. Na tento účel bola vytvorená Fujitova stupnica.Tornáda sa väčšinou tvoria v útrobách zvláštnych búrkových oblakov pod názvom supercely. V supercele je taký podtlak, že sa prúdy vzduchu - podobne ako pri odtekaní vody z vane - vyformujú do lievika. Ak je točenie dosť intenzívne, dotkne sa zeme. Tornáda sa občas môžu vyskytnúť aj na nesupercelárných konvektivných búrkach. Takéto tornáda však spravidla nedosahujú výrazne ničivé účinky.